Popoluška robila slúžku zlej macoche, ale keď zatúžila predviesť sa v plnej paráde na kráľovskom bále, prišli jej na pomoc hrdličky a tri čarovné oriešky.
Šťastie však dlho nechodilo, až toť nedávno. Dostal strohú správu z akejsi banky v daňovom raji na Kajmanských ostrovoch. Ani nevedel, kde tie ostrovy sú, ale rozumel sume, ktorá mu nabehla na účet – rovný milión.
(Pravda, ak sme uviedli B, musíme povedať aj A).
Niekedy koncom leta mu zavolal spolužiak zo strednej Fero a hneď aj spustil: „Ešte stále robíš skladníka v tej sprivatizovanej fabrike? Už nebudeš. Urobím z teba konateľa mojej novej firmy, ibaže musíš splniť tri úlohy. Pripevníš si na schránku pod svoje meno ceduľku tej spomínanej spoločnosti, podpíšeš nejaké priložené papiere a pošleš mi ich obratom a po tretie – budeš mlčať. Vieš, to sú také tri oriešky pre popolušku, ktoré ti urobia život krajším. Keď niečo, zavolaj...“
Ferovi nemohol Ežo neveriť. Spolu drali štyri roky nohavice v jednej lavici, bol to dôveryhodný kamarát. Fero išiel študovať na vysokú do Bratislavy, uchytil sa a zakotvil v biznise. Ežo zostal a stal sa celoživotným skladníkom. Ferom zadané úlohy splnil do bodky.
„Ej, fajne, fajne,“ tešil sa Ežo pri pohľade na správu z ostrovného raja. „Vycestujem tam, vyberiem si z banky pár tisícok, pokochám sa a vrátim. Splatím pôžičku, kúpim si väčší byt a nový autiak. Bude mi sveta žiť.“
Celý naradovaný zavolal Ferovi. „Dobre, kamarát. Už som na tie peniaze netrpezlivo čakal. Vieš, pýta sa na ne veľa ľudí. Niečo treba dať tým, čo rozhodovali o tendri na tú mašinku, čo máme dodať komusi inému, čakajú aj ďalší, ktorí postupne vyššie a vyššie svojimi úradnými podpismi a pečiatkami pomohli našej veci, aby prešla. Však vieš, ako to dnes chodí. No a ešte som tu ja. Z niečoho aj ja musím žiť, veď nekradnem. Ani ty sa neboj, svoje dostaneš,“ zakončil monológ Fero a zložil.
Ezechielovi Popoluškovi nabehlo na účet v domácej banke desaťtisíc. „Tak málo?“ čudoval sa, keď si prerátal, že z pôvodnej sumy ubudli dve nuly.
Ešte pár dní počítal, kým si uvedomil, že jeho sny o exotickom výlete, novom byte a autiaku sa rozplynuli ako para nad hrncom.
„Ale však dobre. Vo fabrike by som toľko zarobil za dva a pol roka,“ utešoval sa čerstvý konateľ.
Popoluška v rozprávke pochodila lepšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
