Rus našiel pokoj, až keď v Michalovciach objavil dedov hrob

Aj 70 rokov od ukončenia vojny prichádzajú na Slovensko desiatky ľudí, ktorí pátrajú po hroboch príbuzných.

Aj 70 rokov od ukončenia II. svetovej vojny stále prichádzajú na Slovensko desiatky Rusov, Ukrajincov a Nemcov, ktorí pátrajú po hroboch svojich príbuzných. Štyridsaťtriročný Rus Alexander Kuchtarov našiel hrob svojho deda v Michalovciach. Na jeho pamiatku, aj ostatných padlých vojakov, nechal postaviť kríž a priviezol im kúsok hliny z rodnej krajiny.

MICHALOVCE. Spomienky na II. svetovú vojnu sú stále hlboko živé v rodinách, ktoré prišli o svojich najbližších.

Bolesť a stratu príbuzných neodvial ani čas. Peter Novykmec z Regionálneho strediska dokumentovania bojov Sovietskej armády potvrdil, že napriek tomu, že od ukončenia vojny už ubehlo 70 rokov, stále prichádzajú na Slovensko pozostalí, ktorí hľadajú miesta posledného odpočinku svojich otcov a dedov.

Má pocit, že to dedovi dlhoval

Dedo Alexandra Kuchtarova bol počas II. svetovej vojny veliteľom delostreleckej batérie. Padol 9. decembra 1944, keď na Slovensku odštartovala ruská ofenzíva.

„Bol jednou z prvých obetí veľkej bitky o Dargovský priesmyk,“ potvrdil Peter Novykmec. Kuchtarova pochovali na cintoríne v Sečovciach, ale v roku 1946 jeho telo exhumovali a pochovali ho na cintoríne Červenej armády v Michalovciach, kde je pochovaných ďalších vyše 17-tisíc vojakov.

Alexander Kuchtarov pochádza z Moskvy, ale už niekoľko rokov žije v USA. Hrob svojho deda našiel pred 4 rokmi.

Odvtedy chodí do Michaloviec každý rok. Hovorí, že chcel nájsť hrdinu, ktorý kvôli vojne musel opustiť to najcennejšie – manželku, deti a príbuzných.

„Mne bolo ťažko. Mal som pocit viny, že som mu to bol dlžný a mal som to urobiť už skôr. Môj otec zomrel pred ôsmimi rokmi. Aj on veľmi túžil prísť na Slovensko a nájsť hrob svojho otca a môjho deda,“ povedal vnuk Kuchtarov.

Dodal, že jeho dedo bol inžinier - konštruktér a pracoval vo vedeckom inštitúte. Keď odišiel na front Alexanderov otec mal vtedy len dva roky.

„Otec si pamätal len to, ako sa s ním rozlúčili,“ povedal Kuchtarov. Hovorí, že pri príchode k hrobu je plný emócií.

„Myslím aj na tých, ktorí ho chceli vidieť zaživa, ktorí ho milovali a túžili, aby sa z vojny vrátil domov, ale nestalo sa to,“ povedal Kuchtarov trasúcim sa hlasom.

Padlým postavil kríž a priviezol im rodnú hlinu

Peter Novykmec z Regionálneho strediska dokumentovania bojov Sovietskej armády hovorí, že Alexandrov príbeh je výnimočný.

„Nezabudol na svojho deda a chodím sem častejšie ako iní, ktorí hľadajú svojich príbuzných,“ povedal Novykmec.

Na Cintoríne Červenej armády na Hrádku dal dokonca postaviť poklonný kríž, ktorý nechal vyrobiť v Rusku.

Dodáva, že kvôli prebiehajúcej vojne na Ukrajine ho priviezli na Slovensko v priebehu troch týždňov cez Bielorusko a Poľsko.

Pod krížom uložil kúsok zeme z miesta, kde sa narodil jeho dedo. „Je to symbolické, je tu kúsok Ruska medzi našimi vojakmi,“ povedal.

Kríž slávnostne posvätil arcibiskup Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie Juraj. Štyridsaťtriročný Kuchtarov hovorí, že hrôzy vojny sú stále aktuálne, o čom svedčia aj prebiehajúce boje na Ukrajine, kde proti sebe stoja dva bratské národy.

Pátrajú po padlých aj 70 rokov po vojne

Novykmec vysvetlil, že aj keď bežní ľudia na II. svetovú vojnu už pomaly zabudli, pre rodiny, ktoré prišli o najbližších, sú to stále živé spomienky.

„Aj v októbri sme tu mali návštevu, kde dcéra hľadala svojho otca. Boli tu prvýkrát. Tiež sme jej dali potrebné informácie a navštívili sme s ňou miesta, kde pravdepodobne padol. Poskytli sme jej materiály. Mala len dva roky, keď jej otec išiel na front. V Dargovskom priesmyku padol nielen jej otec, ale aj strýko,“ spresnil historik.

Dodal, že po padlých vojakoch pátrajú aj rodiny z Nemecka.

„Ale už nie v takej miere ako ruskí občania. Z Nemecka sme mali zatiaľ len pár prípadov. Doposiaľ sme pomohli v 60 prípadoch kladne. Vždy, keď zistíme niečo nové, upresníme to a pozostalým potom píšeme,“ uzavrel Novykmec.