Podnet prišiel hneď po štedrovečernej večeri.
Leonardova mama v chvate poukladala taniere do umývačky riadu a vytratila sa do svojho salónika; otec sa nervózne prechádzal od kozuba k dverám a späť a raz nevedel, čo má synovi povedať. Hryzli ho výčitky svedomia, preto radšej nepovedal nič.
Keď už konečne bola mama nahodená do nového outfitu, prehovorila: „Leo, synáčik náš jediný. My musíme absolvovať zdvorilostné návštevy u oteckovho obchodného partnera a aj u šéfky agentúry, kde pracujem.“
Reakcia prišla okamžite: „Zase zostanem sám? Veď sú Vianoce, rodiny sú pohromade...,“ ohradil sa nešťastný mladý muž.
„Vieš?“ vykrúcala sa odpoveďou potomka zasiahnutá žena. „Vieš? Je pre nás a našu budúcnosť veľmi dôležité, aby sme na návštevy išli. Už aj preto, že sme to sľúbili.“
„Ale ja nechcem už byť sám, mám po krk samoty, nudných televíznych programov a hlúpych debát na sociálnych sieťach.“
Otec už bol vonku, mama zostala v pomykove. Uvedomovala si, že pre kariéru syna zanedbávajú. „Vieš čo, miláčik? Pozvi si sem niekoho z kamarátov alebo spolužiakov, rozbaľte darčeky, ktorých je pod stromčekom poriadna hŕba, niečo im podaruj, pohosti ich,“ vysypala spásonosný nápad a zabuchla dvere.
Leonardo Truhlica, žiak 8. C triedy, syn zazobaných a bohatých rodičov, priateľov v obytnej štvrti i medzi spolužiakmi nemal. Pre svoju nafúkanosť a protekciu v škole.
„Áno? Môžem si pozvať?“ opakoval mamine slová a začal telefonovať.
Vzhľadom na Leovu zlú povesť každého by prekvapilo, že pozvanie prijalo až 21 spolužiakov z luxusných víl na okolí i z bytoviek neďalekého sídliska. Leonardo im totiž povedal toto: „Príďte si ku mne domov po darčeky. Je ich pod stromčekom kopa.“
Ako postupne prichádzali po dvaja – traja, mohli si vybrať balíčky. Ani len nechceli veriť, čím ich Ježiško obdaril – novými korčuľami, hokejovým výstrojom, lyžami, tabletom, smartfónom, značkovým oblečením. Komu sa už spod stromčeka neušlo, dostal od Lea niečo, čo si v dome sám vybral. Dievčatá sa najviac potešili handrám zo šatníka pani Truhlicovej, kozmetike a šperkom, chlapci si odniesli drahé hodinky, golfové palice, horský bicykel z garáže, desať hodvábnych kravát, klobúk a brokovnicu.
Keď už boli všetci obdarení, hodovali, čo im hrdlo ráčilo. Vypili šesť fliaš detského šampanského, basu coly, vyjedli obe chladničky, komoru s údeninami, skántrili všetky medovníky a koláče, ba nepohrdli ani kyslou kapustou...
Keď hostia s darčekmi v rukách odchádzali, radostne volali: „Leo, kamarát náš, všetko zlé je ti odpustené...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
