Výstava Karpatská zima 1914 – 1915 nezachytáva historické udalosti spred sto rokov len stroho podľa bojových operácií jednotlivých armád a postavenia ich bojových línií na vojenských mapách. Hovorí aj o ťažkostiach a utrpení obyčajných ľudí – vojakov i veliteľov, ktorých pohltili vojnové udalosti.
HUMENNÉ. Výstavu pripravil Klub vojenskej histórie (KVH) Beskydy v priestoroch Informačného strediska pre vojenskú históriu v humenskom kaštieli.
„Výstava je venovaná bojom v Karpatoch od decembra 1914 do začiatku apríla 1915. Bojovalo sa nielen na našom území, ale aj v Poľsku a na Ukrajine. Zobrazuje špecifiká bojových operácií,“ hovorí predseda Klubu Martin Drobňák.
„Humenné by malo byť centrom diania k udalostiam prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Predurčuje ho k tomu nielen poloha, ale aj činnosť nášho združenia, ktorá spočíva vo vedeckom bádaní, ale aj obnove piestnych miest,“ dodáva.
Dobové fotografie a spomienky účastníkov
„Nevenujeme sa bojom na severovýchodnom Slovensku len z pohľadu faktografického, neuvádzame množstvo dátumov, čísla jednotiek. Zamerali sme sa na momenty, ktoré boli každodennou súčasťou života vojakov a civilistov, s čím museli zápasiť a čomu museli čeliť, keď sa snažili prežiť na karpatskom fronte,“ vysvetľuje Radoslav Turik.
Informácie na výstavných paneloch dopĺňajú dobové fotografie a autentické spomienky účastníkov karpatských bojov.
Okrem nepriateľských vojsk museli vojaci čeliť náročnému horskému terénu a nepriaznivému počasiu.
„Všetky druhy bojovej činnosti sú v horách komplikovanejšie. Vojaci zažívali snehové búrky, kruté mrazy, ale aj jesenné dažde a jarný odmäk. Nasadenie na karpatskom fronte bolo tvrdá škola, kde sa žiadna chyba neodpúšťala a mnohí vojaci nedostali šancu poučiť sa z nej, lebo ich stála život. Nezriedka zahynuli v zúrivom boji muža proti mužovi,“ hovorí Turik.
Nehostinný terén preveril aj logistiku armád.
„Od zásobovania všetkým potrebným v prvej línii závisel úspech bojovej činnosti jednotlivých armád. V horách boli cesty veľmi nekvalitné a železnica bola výnimkou, zásoby vozili povozmi. Neboli to len armádne povozy, ale aj zrekvirované kone a vozy obyčajných roľníkov. Mnohí z nich nechceli opustiť svoj majetok, ktorý bol ich živobytím a nechali sa najať ako civilní kočiši pre armádne potreby,“ približuje historik.
Rozdielne kalendáre
Najťažšie obdobie pre vojakov boli Vianoce.
„Boli to prvé frontové Vianoce. Na niektorých bojiskách došlo k vianočnému prímeriu medzi bojujúcimi stranami. Známe sú udalosti zo západného frontu, kde vojaci nemeckej, francúzskej a britskej armády uzavreli dočasné prímerie. Tu sa nič podobné neudialo, keďže znepriatelené armády slávili Vianoce v rôznom termíne podľa iných kalendárov. Naopak, obe strany si toto obdobie ešte viac znepríjemňovali,“ dopĺňa zaujímavosti Radoslav Turik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
