Keď sa hlavný hrdina Peter, odkázaný na invalidný vozík, vyštveral na Viniansky hrad a položil svojmu nevlastnému bratovi Matejovi otázku „Načo sme tu vlastne prišli?“, podal mu kameň.
On však oponoval, že pre kameň sa tam trepať nemusel. „Hneváš sa? Veď cestou si bol šťastný,“ znela bratova odpoveď. „Máš pravdu. Dôležitá je cesta,“ konečne pochopil Peter.
Mal pravdu. Nebyť ciest, ktorých cieľ je nejasný, neurčitý, klamlivý ako fatamorgána, o čom by bol náš život? Ak by sme vopred vedeli, kam kráčame, často by sme neurobili ani prvý krok.
Napríklad láska. Ak by sme vedeli, že dotýkajúc sa kľučky na dverách do raja, nás za nimi čaká peklo, nikdy by sme ich neotvorili.
Ale cesta k tým dverám býva často nesmierne príjemná, plná nádeje, inšpirácie, lásky, šťastia.
Alebo výchova detí. Koľko nádherných životných okamihov zažijeme, kým ich vypipleme. A cieľ? Tiež veľmi neistý, ale o čom by bol náš život bez nich?
Nová práca, rôzne životné výzvy, život sám... To nie je nič iné, len cesty: priame i krivoľaké, asfaltové štvorprúdové diaľnice, cez ktoré prefrčíme 140-kou, i poľné cestičky, ktorými kráčame pešo a vychutnávame si všetko naokolo, poprepletané s osudmi iných, s križovatkami, na ktorých nie sú semafory a žiadne vedomosti z autoškoly nepomôžu.
Cesty sú dôležité nie preto, že sú často oveľa príjemnejšie ako samotný cieľ, ale aj preto, že tvoria podstatnejšiu časť nášho života.
Nech teda momentálne kráčate kdekoľvek a s kýmkoľvek, nech na konci cesty nájdete to, čo hľadáte a za čím kráčate.
A ak by nie, to nič. Prečítajte si túto poznámku zase od začiatku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
