Rodičia zavrhli večierky, obmedzili pracovné stretnutia a na služobné cesty chodili zriedkavo, materiálnu lásku k synovi nahradili skutočným citom a láskavosťou i porozumením k jeho potrebám.
Leonardo sa oplácal pekným synovským vzťahom a čo je dôležité, skoncoval so vzdorom a len ako mohol, naprával svoj imidž na verejnosti a v škole.
Nie je vôbec náhoda, že zo spolužiakov si najviac obľúbil Veroniku, vnučku v starostlivosti chudobných dôchodcov zo sídliska. Nielen že ho priťahovala fyzicky, lebo bola krásna, ona navyše bola aj múdra, jednotkárka od vrchu až po dolný okraj.
Dnes už Leonardo sám nevie pochopiť, ako niekoľko rokov mohol na ňu vykrikovať, že je škaredá, hlúpa hus a ešte aj kostolná myš pre jej skromné, neznačkové oblečenie.
Veronika, ako vnímavé mladé žieňa, sa kedysi nafúkanému, drzému chlapčiskovi za jeho ospravedlnenie a priateľstvo odmenila dobrovoľným parťáctvom v doučovaní, a to v takom intenzívnom, že Leonardo na prekvapenie celého pedagogického zboru obstál v januárových testoch iba na známky jedna a dva.
Ba čo viac, mládenec otváral ohromeným učiteľkám dvere, po vyučovaní zotrel tabuľu a uložil stoličky na lavice a šokovaného školníka úctivo zdravil nielen v škole, ale aj na ulici.
Leonardo, žiak 8. C triedy, nemal po rokoch na vysvedčení trojku, ba ešte aj z matematiky na poslednú chvíľu dospel na úroveň chválitebný.
Riaditeľ školy si ho po vyučovaní zavolal k sebe a oznámil mu, že zo správania má síce napísané „veľmi dobré“, ale že je to s podmienkou. Leonardo neprotestoval.
Život rodiny Truhlicovcov je dnes taký bežný, aký býva život mnohých rodín. Pre fejtonistu už teda nezaujímavý, neiskrivý.
Fejtonista si preto pôjde svojou skúmavou cestou ďalej. Rozprávky prenecháva rozprávkarom...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
