„Dalo sa to čakať,“ sucho skonštatoval Felix a odišiel si na ranného šľuka.
„Už sa to viezlo dlhšie, neplnili sme, vraj, úlohy,“ rapotala Natália pomedzi súkromné hovory, ktoré mala v programe prakticky počas celého dňa okrem obeda.
„Boli sme päťkrát najhorší v kraji, no taká hanba,“ úprimne ľutovala pobočku aj seba do zrkadla neustále zahľadená Salome, keď si už neviem koľkýkrát šminkovala vlastne všetko od krku hore.
Svoje si povedali všetci, ba Bartolomej sa aj pokúsil ozrejmiť akési objektívne príčiny, ale sa zamotal.
O desiatej prišla asistentka nového riaditeľa. Prvý na koberec išiel Bartolomej.
Sedí si Berty v riaditeľni, sedí a čaká hromy–blesky na svoju hlavu. Ale riaditeľ nič. Stojí pri okne, pozerá von a mlčí.
„Je so mnou zle,“ pomyslel si po chvíli Bartolomej.
Riaditeľ zrazu pristúpi k stolu, dôležito poklope na doske prstami a preriekne: „Tak teda, pán Bartolomej, tak teda takto je to s vami.“
Bartolomejovi zovrelo po týchto slovách srdce a bol si načistom, že nový direktor o ňom vie prakticky všetko.
Salome sa od riaditeľa vrátila s plačom. „Neviem, kto mu o mne nabonzoval, ale vie všetko.“
„A čo ti povedal,“ pýtali sme sa nešťastnice.
„Povedal,“ vzlykala, „takže takto vy, pani Salome. Mhm, takto, takto.“
Natália išla od riaditeľa rovno na WC a spláchla SIM kartu z mobilu.
„Prečo si to urobila?“ boli sme zvedaví.
„Prečo, prečo, veď to bolo jasné. Bola som uňho dvadsať minút a nič nerobil, iba telefonoval. Tým povedal o mne všetko.“
Keď sa vrátil z koberca Felix, začal predvádzať divadlo. Zobral škatuľku ráno kúpených marlboriek a deklaratívne ju pred všetkými roztrhal a aj pošliapal. „To kvôli nim som sa dostal do nemilosti,“ kričal úprimne rozcitlivený.
„A čo ti povedal ten nový?“
Nuž, čo, čo: „Pán Felix, takže vy takto, áno?“
„To by však bolo ešte znesiteľné,“ lámal nad sebou palicu ohromený Felix, „veď kto nemá chyby, kto nemá zlé stránky. Mám ich aj ja, preto mi ich riaditeľ právom vytkol. Lenže on si pritom odkašlal, čo malo jasne znamenať, že sa mu nepáči moja závislosť na fajčení.“
Tento i ďalšie dní robil každý z nás odušu. Hlavne bez rušivých činiteľov a prestojov.
Keď nový riaditeľ prevzal ocenenie za prvé miesto našej pobočky v tomto kvartáli v rámci kraja, odpovedal na otázku generálneho riaditeľa „Človeče, ako ste to v takom krátkom čase dokázali?“ iba veľmi stroho: „Oplatí sa s ľuďmi pracovať individuálne a veľmi citlivo...“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
