Uplynulý piatok bol Medzinárodným dňom šťastia. Vyhlásila ho OSN len pred tromi rokmi na základe iniciatívy Bhutánu, himalájskeho kráľovstva, ktoré meria prosperitu ukazovateľom hrubého národného šťastia.
U Slovákov zrejme nikdy nikto nič podobné nemeral a urobil dobre. Veď ako odmeriate ozajstné šťastie? A
ko zistíte váhu, objem a silu niečoho, čo nikdy nikto nevidel, neuchopil?
Ale, veď ani Boha nikto nevidel a koľko ľudí v neho verí! Ten aspoň má nejakú imaginárnu podobu, ale šťastie? Kto vie ako vyzerá ozajstné šťastie?
Pre mňa keď klesne dcére teplota, pre susedku Lenku, keď ju spolužiak Filip pozve do kina, pre pani Anku, keď prídu na Veľkú noc deti, aby nemusela byť po smrti manžela v poloprázdnom byte sama, pre Michala, čo býva na treťom poschodí, že mu na úrade priklepnú príspevok na stravu, pretože každodenné varenie 70-ročného vdovca veľmi vyčerpáva.
Pre 26-ročného Radka, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou a jeho brat pre neho tancuje v televíznej show, je to každý ďalší televízny prenos, každá esemeska, povzbudivý mail, správa na sociálnej sieti ...
Niektorí tvrdia, že mať šťastie je viac, ako byť zdravý. Iní, že keď máš šťastie, neochorieš. Ktovie, ako to s tým šťastím naozaj je.
Kým ho máme, zväčša si ho nevážime a keď nám ukáže chrbát, ťažko ho presvedčiť, že sme ho hodní.
Nech je to akokoľvek, jedno je isté, šťastie je vrtkavé a keď je unavené, sadne vraj aj na vola. Nik z nás ním nechce byť, ale po kúsku šťastia túžime všetci.
Napokon je naším najväčším šťastím to, že každý z nás považuje za šťastie niečo iné a to robí život pestrým a zaujímavým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
