„Bobrovisko“ pri Laborci poniže hrádze objavili pri potulkách so psom.
HORNÝ ZEMPLÍN. Bobor je obyvateľom horného Zemplína od roku 2002.
Naše čitateľky Ildikó Hyšková a Tatiana Greňová objavili bobrovisko popri Laborci poniže hrádze. Niektoré obhryzené stromy boli už sčerneté, na iných boli stopy zubov zreteľne viditeľné.
Monitoring bobra vodného v Hornom Zemplíne vykonáva Správa Chránenej krajinnej oblasti Výhodné Karpaty. V rámci svojej pôsobnosti v minulom roku evidovala 36 lokalít, kde sa bobor vyskytuje.
„Je to vodný tok Cirocha. Na vodnom toku Laborec od Humenného až po Čertižné evidujeme 12 lokalít. Počty sa menia, lebo bobry sa presúvajú, keďže sú to teritoriálne zvieratá,“ hovorí environmentalistka Anna Macková zo Správy CHKO Východné Karpaty so sídlom v Medzilaborciach.
Bobry žijú aj na vodných tokoch Oľka, Ondavka, Ľubiška, Udava, Výrava či Ladomírka.
K Ciroche prišiel pred 13 rokmi
Bobor sa vyvinul pred 15 miliónmi rokmi z najprimitívnejšej čeľade hlodavcov. Obýval celú Euráziu a neskôr prešiel na americký kontinent, kde sa vyvíjal ako bobor kanadský. V rámci Európy sa vyvíjal eurázijský.
Ľudia ho miestami úplne vykynožili. Bobry boli úplne vybité na území Grécka, Španielska, Talianska, v roku 1885 v Česku, na Slovensku v roku 1865. Bobry sa vrátili sa naše územie v roku 1985 v úseku Dunaja, k Ciroche v roku 2002.
Posledné zvyšky bobrov ostali vo Francúzsku, Nórsku, Rusku a Poľsku. Na naše územie sa bobor dostal zo susedných krajín, najmä Poľska.
„V Poľsku na územie biosférickej rezervácie Východné Karpaty v Bieszczadoch bolo vysadených 150 jedincov. Ide o územie rozprestierajúce sa v troch štátoch. Je predpoklad, že tieto jedince sa šíria na Slovensko zo severu a postupne obsadzujú biotopy s vhodnými podmienkami na život. Bobor je teritoriálny živočích, vytláča mladšie jedince zo svojho územia,“ vysvetľuje Macková.
Podľa jej slov môže ísť o pôvodné bobry, alebo vysadené bobry kanadské. „To sa dá dokázať len DNA analýzou,“ dopĺňa.
Strom ohlodáva tak, aby nenarušil ťažisko
Bobor je bylinožravec, na čo má prispôsobený chrup. Je plachý nočný živočích. Za noc dokáže prejsť až 20 kilometrov. Potravu si hľadá 20 metrov od brehu.
„Je zaujímavé, že strom ohlodáva tak, aby nenarušil jeho ťažisko. Počká, kým strom vyvráti vietor. Tým, že si ho „predpripraví“, sám seba neohrozí a keď strom začne padať, rýchlo uniká. Stromy slúžia ako potrava i materiál na výstavbu hrádze,“ hovorí environmentalistka.
Bobry sú bojaschopné. Na území Slovenska nemajú prirodzených predátorov.
„Istý čas sa zisťovalo, či je vlk predátorom bobrov a skúmal sa obsah žalúdka vlkov. Závery ešte nie sú k dispozícii, keďže výskumy stále prebiehajú,“ dodáva.
Nesmú sa zabíjať
V minulom roku na jar našli ochranári dvoch zrazených bobrov na ceste na Mierovej ulici pri výjazde z mesta.
„Išlo o staršie jedince. Bobor je poľovná celoročne chránená zver, takže je majetkom poľovného združenia. Jemu treba nález ohlásiť,“ hovorí Macková. Tretie uhynuté zviera našli v Habure.
„Stavebná“ činnosť bobrov má za následok zahatanie tokov a zaplavenie mostov či ciest. Podobný prípad zaznamenali v Roškovciach.
„Operatívne sme situáciu vyriešili tak, že sme hať uvoľnili. Odchyty sme u nás nerealizovali. Zatiaľ to nebolo nutné,“ uzatvára.
ZAUJÍMAVOSŤ
Slúžili ako platidlo
Bobry slúžili pre ľudí dlhé roky ako zdroj potravy a kvalitnej kožušiny. Využívali sa tiež v ľudovom liečiteľstve, ba dokonca slúžili ako platidlo. Panovníci zamestnávali bobrárov, ktorí sa o populáciu bobrov starali v prírodnom prostredí a tiež ich chovali.
Preukázateľným dôkazom záujmu o bobry je i fakt, že tzv. nemecké právo na ochranu prírody, teda právo dovoľujúce roľníkom aktívne si brániť poľnohospodársku úrodu pred škodlivým pôsobením poľovnej zveri bolo pri bobrovi presadené medzi poslednými. Bobry sa dostali aj do názvu mnohých obcí, osád, potokov a riek.
red
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
