Hrabovská samospráva síce systém žetónov pri zvoze odpadu „odkukala“, ale nevie si ho vynachváliť. Každoročne investuje vyše päťtisíc eur do športu. Chváli sa nielen futbalistami, ale aj stolnými tenistami. Rada by udržala školu, v bývalej budove materskej školy zriadila denný stacionár pre seniorov. Hlavnou úlohou staronového starostu Antona Kulana (KDH) je vybudovať v obci kanalizáciu.
HRABOVEC NAD LABORCOM. Obec má 540 obyvateľov. Za ostatné štyri roky sa obec rozlúčila s takmer päťdesiatkou svojich spoluobčanov. Ročne privíta v priemere troch malých Hrabovčanov.
Práve tieto štatistiky primäli starostu Antona Kulana, aby sa hneď po nástupe do funkcie pred viac ako štyrmi rokmi pustil do oplotenia a rozšírenia cintorína.
„Ohrada padala, pletivo bolo hrdzavé. Počas troch rokov v troch etapách sme cintorín oplotili v celkovej dĺžke asi 460 metrov. Ohrada je stabilná z betónových dielcov. Pracovali na nej naši aktivační pracovníci,“ hovorí.
Jedným dielom prispela finančne urbárska spoločnosť, ďalšími dvoma obec. Cintorín sa rozšíril, upravilo sa aj jeho okolie.
Nemenej dôležitou bola podľa starostu Kulana úprava obecného potoka v dĺžke približne 900 metrov. „Kamene sme uložili do betónovej malty, potok vyčistili a udržiavame ho,“ spomína. Obec, ako jedna z mála, sa môže pochváliť obecnou chatou.
„Vysporiadali sme ju legislatívne. Opravili sme ju, zaviedli elektrinu. za symbolický poplatok ju môžu Hrabovčania využívať celoročne,“ dodáva.
Obecný cintorín oplotili a rozšírili. Foto k článku: Jana Otriová
Žetónový zber sa oplatí
Čistota obce leží starostovi Kulanovi na srdci. „Obyvatelia mali pripomienky, že obec je špinavá, zarastená a malý dôraz sa kladie na verejný poriadok,“ hovorí.
S tým úzko súvisí odpadové hospodárstvo. Separovalo sa málo, vznikali čierne skládky a obec platila za vývoz odpadu neprimerane vysoké čiastky.
„Zaviedli sme tzv. žetónový zber. Každý dom dostal do domácnosti žetón s číslom domu. Ten položí na plnú kuka nádobu pred dom v čase vývozu odpadu. Firma, ktorá odpad zváža, žetóny odovzdá na úrad, a my tak vieme, kto koľko odpadu vyprodukuje,“ opisuje systém, ktorý „odkukali“ v Pakostove.
Podľa Kulana má žetónový zber okrem šetrenia finančných prostriedkov a spravodlivých platieb za odpad aj „výchovný“ a motivujúci rozmer.
„Keď vidíme, že nejaký dom odpad nevyváža, pátrame po tom, kde ho ukladá. Eliminujeme tak vytváranie čiernych skládok v obci,“ zdôrazňuje.
V areáli bývalého obecného úradu zriadili zberný dvor, kde môžu Hrabovčania bezplatne umiestniť vyseparovaný odpad. Separujú tetrapaky, sklo, pet fľaše, zmiešané plasty, papier, elektroniku, staré šatstvo.
„Približne raz za dva mesiace naplníme dva tridsaťdvakubíkové kontajnery. Bezplatne nám ich potom odvezie michalovská spoločnosť,“ pochvaľuje si starosta Kulan.
Navyše poslednú sobotu v mesiaci sa po dedine prejde obecný traktor s vlečkou, ktorý pozbiera všetok vyseparovaný odpad a uloží ho na zbernom dvore. „Niekedy sa obráti aj trikrát,“ dopĺňa.
Odpad sa vyváža raz do mesiaca, mesačné obecné faktúry nepresahujú 130 eur. Pravidelne v obci kompostuje viac ako 50 domácnosti.
„Keby sa nám podaril zberný dvor cez projekt, vybudovali by sme aj obecné kompostovisko,“ dodáva.
Potok zregulovali a opravili jeho brehy.
Úloha: kanalizácia
Hoci má obec vypracovaný projekt kanalizácie už dlhšie, doposiaľ sa ho do praxe uviesť nepodarilo. Počíta s vlastnou čistiarňou odpadových vôd.
„Obec je členitá. Pre nás by bolo výhodnejšie napojiť sa na čistiareň a kanalizáciu v Zbudskom Dlhom. Vzdialenosť je maximálne 1200 metrov, čo by sa dalo zvládnuť za približne 300 000 eur. Je to jednoduchšie a lacnejšie riešenie. Zmenili by sme projekt prepojenia,“ dodáva Kulan.
Obyvatelia podľa jeho slov záujem o napojenie na kanalizáciu majú. Prostriedky na ňu chcú získať z fondov.
Škola áno, ale ...
Budova základnej školy je zateplená s novou fasádou a oknami, na čo sa obci podarilo získať dotáciu vo výške 25 500 eur. Škola však zápasí s nedostatkom žiakov.
„V dvojtriedke máme iba dvanásť detí. Z obecných peňazí doplácame na mzdy dvoch učiteliek. Chceli by sme ju udržať, ale len za predpokladu, že dostaneme od štátu toľko finančných prostriedkov ako doposiaľ,“ hovorí Kulan.
Scenár zrušenia školy nepovažuje starosta za tragický a nahlas uvažuje aj o možnosti kúpy deväťmiestneho vozidla na prevoz školopovinných Hrabovčanov do školy v Koškovciach.
Už v roku 2011 sa v rámci úsporných opatrení presťahovala materská škola do budovy základnej. Škôlku v súčasnosti navštevuje 10 detí. Budovu materskej školy prerobili na denný stacionár pre seniorov.
„Prevádzkuje ho obec. Funguje od 1. januára. Kapacita je 36 miest. Na jeho prevádzku sme získali financie z ministerstva práce. V obci žije asi 120 – 125 obyvateľov nad 60 rokov. Sociálne služby sú pre nich veľmi dôležité. Poskytujeme aj stravu,“ dodáva.
Obecný úrad.Pozornosť púta skalka pred budovou.
Šport má v obci zelenú
Cez projekty sa v obci podarilo postaviť trávnaté a asfaltové ihrisko. „Drevené mantinely sme urobili svojpomocne. Podarilo sa nám zabezpečiť aj osvetlenie asfaltového ihriska, ktoré v zime v prípade priazne počasia využívame ako klzisko,“ hovorí.
Z dotácie 14 000 eur si futbalisti prilepšili kompletnou výbavou dresov a lôpt.
„Podarilo sa nám zriadiť žiacke družstvo, v ktorom máme 15 – 16 žiakov. Hlásia sa nám už deväťroční chlapci. Máme aj dorastencov. Muži postúpili z tretej do druhej triedy,“ vyratúva Kulan.
Obec podľa jeho slov financuje športové dianie v obci ročne sumou približne 5 000 eur. Bokom nestoja ani stolní tenisti.
„Do súťaží sme sa opätovne prihlásili po jedenástich rokoch prestávky. Teraz sme v piatej lige na prvom mieste. Náš najstarší hráč má 65 rokov. Tiež sa nám podarilo tenistov kompletne vybaviť,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
