Keď Udavčan Peter Franko pred rokmi ako malý chlapec počul v kine vo filme zvuk organu, vedel, že predurčí jeho ďalší život. Láska k majestátnemu nástroju a k hudbe určila jeho smerovanie. Hru na organe vyučuje v umeleckej škole už 36 rokov, hudbu aj z času na čas zloží. Zbiera rôzne predmety s hudobnými motívmi. Miluje prechádzky v prírode, hubárčenie a, samozrejme, hudbu, ktorá dala jeho životu zmysel. Stále je plný síl a invencie. „Som spokojný s tým, ako som sa pred rokmi rozhodol,“ hovorí.
Prečo ste si vybrali organ?
Raz ako malý chlapec, mal som asi sedem, osem rokov, som bol v kine. Vo filme som počul zvláštny nádherný zvuk. Bol to organ. Veľmi sa mi zapáčil. Odvtedy som hľadal možnosť, ako sa k nemu dostať. Neskôr som počul hrať organ aj v kostole. U nás v dedine bol skvelý učiteľ Jozef Sklenčár. Bol riaditeľom základnej školy. Vyštudoval organ v Spišskej Kapitule. Ujal sa ma a začal ma súkromne učiť hru na organe. Neobľuboval som prírodovedné a „číselné“ predmety, preto som sa rozhodol pre štúdium na konzervatóriu. Išli sme sa tam informovať. Dozvedel som sa, že musím mať absolvovaný klavír, a tak som ešte rok stihol súkromné hodiny klavíra u pani učiteľky Lendvajovej v hudobnej škole. Pán Sklenčár ma pripravil na organ. Počas celého deviateho ročníka ma otec každú sobotu vozil na ďalšie súkromné hodiny do Košíc.
Ale k organu ste sa dostali okľukou.
Pán profesor Schreiber ma prijal na štúdium hry na klarinete. Veľmi som túžil po organe. Niekoľko hodín denne som cvičil na klavíri. Po dvoch rokoch ma profesor Sokol vzal do organovej triedy. Z organu som maturoval a potom neskôr, keď som už učil na umeleckej škole, som ukončil šesťročné štúdium organovej hry – absolutórium. Tak som vlastne ako jeden z mála študentov na konzervatóriu vyštudoval dva hlavné nástroje.
Pamätáte sa na svoje učiteľské začiatky?
V škole sme mali dvojmanuálové harmónium s pedálom. Škola vtedy sídlila v priestoroch kaštieľa. Na vyučovanie a oboznámenie sa s nástrojom harmónium postačovalo, ale na koncertné účely už nie. Hľadal som možnosť, kde by sme sa mohli verejne prezentovať. V roku 1995 som zašiel za vtedajším dekanom Stanislavom Stolárikom a poprosil som ho, či by sme mohli hrať a koncertovať na organe vo farskom kostole. Súhlasil. Odvtedy som začal vyučovať v kostole.
V chrámových priestoroch ste aj koncertovali.
Hneď v tom istom roku som usporiadal prvý organový koncert. Nasledovalo ešte ďalších desať verejných koncertov, na ktorých sa postupne vystriedalo dvanásť mojich žiakov. Na šiestich som sa prezentoval autorsky a interpretačne aj ja. Organové čísla boli spojené aj s inými hudobnými nástrojmi, s flautou, trúbkou, trombónom, husľami. Nechýbal spev, umelecký prednes. Koncerty boli zaujímavé a príťažlivé pre humenské publikum, ktoré ich vďačne prijalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
