Túto významnú historickú udalosť si prešovský Klub vojenskej histórie (KVH) Dukla v spolupráci s obcou Zbudská Belá a ďalšími spriaznenými klubmi vojenskej histórie na Slovensku, v Čechách, na Ukrajine a Poľsku pripomenul na autentickom bojisku v katastri obce.
ZBUDSKÁ BELÁ. Uplynulú sobotu sa v priamom boji proti sebe stretli vojská Rakúsko–Uhorska, cisárskeho Nemecka a cárskeho Ruska.
Takmer hodinová moderovaná ukážka bojov bola pre takmer tisícku divákov v podaní 90 účinkujúcich zo 4 krajín neopakovateľný zážitok.
Atmosféru dotváralo aj počasie. Teplota len tesne nad nulou, studený vietor, chvíľami bol súčasťou kulisy aj dážď so snehom. Bojové podmienky tak mali nielen účinkujúci, ale aj diváci.
Na prelome marca a apríla roku 1915 sa karpatskými hrebeňmi a údoliami prehnala smršť v podobe silnej ofenzívy, počas ktorej sa vojská cárskeho Ruska dostali viackrát až do údolia, ako aj do samotnej obce Zbudská Belá.
Bola to posledná ruská ofenzíva na našom území. Zbudská Belá bola posledná obec, do ktorej sa ruské vojská dostali.
Veľkonočnou bitkou v Karpatoch vyvrcholili bojové operácie prvej svetovej vojny na našom území. Vyžiadali si viac ako 50 000 mŕtvych a ďalšie desiatky tisíc ranených a nezvestných vojakov.
Zážitok pre detských divákov. Foto k článku: Miroslava Masicová
Všetko museli vopred naštudovať
Prípravy na Veľkonočnú bitku 1915 trvali niekoľko mesiacov. Ukážku bojov z prvej svetovej vojny možno trochu paradoxne pripravili nadšenci vojenskej histórie, ktorí sa venujú prevažne druhej svetovej vojne.
„Bolo to náročné hlavne na logistiku, keďže sme pozývali kluby zo zahraničia. Museli sme intenzívne študovať historické súvislosti, aby sme divákom poskytli reálny pohľad na to, ako to vtedy naozaj bolo,“ hovorí Daniel Hurai z KVH Dukla v Prešove.
V porovnaní s druhou vojnou je prvá „jednoduchšia“. „Nemusíme si objednávať tanky, delá, lietadlá. Tu v týchto kopcoch sa vojaci stretávali v krutých bojoch, na bodáky, na lopatky. Tu sa bojovalo muž proti mužovi, bolo to veľmi kruté,“ dodáva.
V zákopoch.
Ako pred sto rokmi
Bojisko v roku 2015 priamo pretínalo pôvodnú frontovú líniu z roku 1915, takže sa bojovalo na tých istých miestach ako pred 100 rokmi. Ukážku pútavo moderoval Michal Jakubec z Trebišova.
„Najprv to bude zatlačenie rakúsko–uhorských vojsk z výšin Javirská a Kobyla do obce Zbudská Belá, následne urobia tieto vojská ofenzívu, ktorú sa podarí zastaviť a vytlačiť Rusov naspäť na hrebene Karpát s pomocou vojakov Nemeckého cisárstva,“ približuje priebeh bojovej ukážky Hurai.
Organizátori nenechali nič na náhodu. Bolo sa na čo pozerať. Kozácky oddiel prišiel až z Poľska.
„Máme tu množstvo dobových ručných zbraní, ľahkých, ťažkých, delostrelecké zbrane, nechýbajú ani pyrotechnické efekty,“ dodáva Hurai.
Na koňoch vojaci ruskej cárskej armády.
ČO SA ODOHRALO
Zbudská Belá v predvečer prvej svetovej vojny niesla úradný názov Izbugybéla. V tomto období boli súčasťou obce aj Valentovce (Balintpuszta). Podľa údajov z roku 1910 mala obec 493 obyvateľov.
Od jesene 1914 do jari 1915 sa stala dvakrát dejiskom priamych bojových operácii. Prvýkrát bola obec bez boja obsadená ruskými vojskami 23. novembra 1914, ale už 9. decembra 1914 po neúspechoch pri Snine a Humennom ruské vojská Zbudskú Belú opustili. Druhýkrát sa obec dostala do víru prebiehajúcich bojových operácii vo februári 1915, keď Medzilaborce obsadili ruské vojská a po stabilizácii frontu sa obec ocitla len päť kilometrov za frontovou líniou v tyle rakúsko-uhorskej 2. pešej divízie. Intenzita bojov sa v oblasti vystupňovala až v marci – apríli 1915, a preto aj väčšina pochovaných vojakov na vojenských cintorínoch v obci padla v tomto období.
Vojnový cintorín v obci patrí medzi tie, kde prvý problém bola samotná lokalizácia. Podarilo sa to až v roku 2011. Na vojnovom cintoríne, nachádzajúcom sa pri kóte 584, je pochovaných celkom 37 vojakov.
Zdroj: Martin Drobňák
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
