Hráči na akordeóne a bicích z hudobnej školy vo Veghli v Holandsku minulý týždeň prišli k svojim priateľom, aby spoločne vystúpili na záverečnom koncerte Humenskej hudobnej jari.
HUMENNÉ. Základná umelecká škola (ZUŠ) má so Stichting Leerlingenfonds van de Regionale Muziekschool Veghel družbu už od roku 1991. Je to najdlhšie trvajúce priateľstvo v oboch školách.
Nadviazali ho akordeónové súbory Javes, Torkest a humenské Rondo. K nim sa pridali bubeníci. Hudobné zoskupenia koncertovali v rôznych časových intervaloch v oboch krajinách.
„Začali sme s Torkestom. Bol to jediný súbor v hudobnej škole. Pred desiatimi rokmi sme mali už súbory tri. Už druhýkrát koncertujeme na Slovensku s bubeníkmi,“ hovorí dirigent a vedúci Javesu Niels Tiebosch.
Iný systém vzdelávania
Holandský systém vzdelávania v umeleckých školách umožňuje navštevovať ich aj dospelým.
Vekové rozpätie „žiakov“ je veľmi široké. Do Humenného prišli hudobníci od 13 do 50 rokov.
„U nás sú vyučovacie hodiny kratšie ako tu. Trvajú dvadsať minút. Keď venujem študentovi päť minút navyše, ktoré si musí priplatiť, je šťastný. Ani poriadne nestihneme začať a už musíme končiť. Vašich 40 minút je doslova luxus,“ dodáva.
Vzdelávanie je rozdelené do štyroch úrovní, do vyššieho levelu sa postupuje zvyčajne po troch rokoch po zložení skúšky. Vyučujú sa teória i prax.
Systém je liberálnejší a dáva študentom možnosť združiť si stupne, nezúčastniť sa na skúškach alebo naopak, výučbu si predĺžiť.
Páčia sa im hory a príroda
Hoci väčšina z partie holandských hudobníkov už v Humennom a na Slovensku bola, neprestáva ich uchvacovať krása našej prírody. Lesy, hory nielen v okolí mesta, ale aj Vysoké Tatry.
„Boli sme na dovolenke v Tatrách. Mám odtiaľ krásne spomienky,“ hovorí Niels.
Veghel je podľa slov šéfa bubeníkov Petra van Horika priemyselné centrum, a tak im dobre padne pár dní v zelenom a pokojnom Humennom.
„Tu je život pokojnejší a jednoduchší. U nás sa stále za niečím naháňame, moblily, tablety, smartfóny. Každý je zahľadený do displeja. Tu to tak nie je,“ hovorí.
„Boli sme tiež vo Warholovom múzeu v Medzilaborciach. Doposiaľ mám odtiaľ plagát Campbellovej polievky,“ pridáva sa Tom van Aarle, dirigent akordeonistov.
Kde nestačili slová, pomohli ruky
Takmer 50-členná skupina pedagógov a žiakov z Holandska strávila týždeň v rodinách žiakov ZUŠ.
„Niektorí sa poznáme roky. Nemáme problém v komunikácii. Idem nám to dobre po anglicky či nemecky a keď to nestačí, máme ruky,“ smeje sa Tom.
„Ľudia sú milí a pobyt je vždy príjemný a srdečný. Jedna z najdôležitejších vecí nášho pobytu je priama skúsenosť so skutočným životom a ľuďmi v krajine. Živý kontakt je neoceniteľný,“ dodáva Peter.
Nadviazali sa pevné priateľstvá, ktoré sa rokmi upevnili. V roku 1991 mali Katka Rondziková, dnes učiteľka ZUŠ a Xénia Polovková Holotová, dcéra riaditeľky ZUŠ, sedem rokov. Dnes sú z nich dospelé ženy.
S Holandskom by nemenili
Hoci sa štvorici mužov na Slovensku páči, s Holandskom by nemenili.
„Tu sa všetko začína skoro ráno. Škola, práca. Som nočná sova, nevyhovovalo by mi to. Jete veľa ryže a každý deň polievku,“ vysvetľuje Tom.
Aj napriek tomu s jazykovou prípravou už veľmi pokročil. Počíta do desať a bez problémov si objedná jedno veľké pivo.
„Dobrú noc,“ rozlúčil sa s nami o štvrtej popoludní.
Holandskí muzikanti koncertovali v školách, na HHJ, boli na výlete v observatóriu na Kolonickom sedle, v Košiciach, v Jasovskej jaskyni, vo Vysokých Tatrách.
V piatok popoludní sa so svojimi hostiteľmi rozlúčili koncertom pred budovou školy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
