Začínal s fotografiou. Obrazy začal „robiť“ až po štyridsiatke. Tvorivá výtvarná činnosť je preňho spôsobom jestvovania. Kusik tým, čo maľuje, žije a čo maľuje, to aj intenzívne prežíva.
HUMENNÉ. Vernisáž výstavy v priestoroch Vihorlatského osvetového strediska (VOS) sa konala 1. mája. „Dobrovoľne“ na ňu prišli desiatky návštevníkov.
Autorská výstava Mariána Kusika sa rodila dlho. „Nie preto, že by netvoril. Je to veľmi pracovitý človek. Dôvod bol v jeho vrodenej skromnosti a nerozhodnosti, čo vystavovať alebo nie,“ povedala na úvod kurátorka výstavy, odborná pracovníčka VOS Mária Mišková.
Kusika pokladá za „veľkého rozprávača“. „Nielen po verbálnej stránke, ale aj po stránke vnútorného nasadenia.
Obrazy sú súčasť jeho života, celá tvorba je pretavením jeho samého. Príbehy ľudí, citlivé vnímanie akýchkoľvek udalostí v živote človeka, spoločnosti, ale aj príbehy vecí, to všetko stojí za to, aby to pretvoril,“ hovorí.
Osobitý autor reaguje na rôzne aktuálne témy - napríklad na kauzu platinové sitká, obchvat okolo Humenného či tragédiu českého rómskeho dievčatka, ktoré utrpelo popáleniny pri požiari domu, keď ho neonacisti podpálili zápalnou fľašou. Každý jeho obraz má príbeh.
Guldan ho naučil byť slobodným človekom
Kusik začínal s fotografiou, ale vždy sníval o tom, že bude „robiť“ obrazy. Výtvarné umenie nikdy neštudoval, ale veril, že to dokáže. Krídla mu dal slovenský maliar a sochár Fero Guldan, ktorý ho, ako sám Kusik hovorí, naučil byť slobodným človekom.
Kusik sa zmocňuje akejkoľvek témy a materiálu, venuje sa technike patinovanej asambláže.
„Moje obrazy vydržia teploty mínus 30 a plus 40 stupňov, vodu, aj sneh. Majú patinu. Pálim ich na ohni. Latex, duvilax a rôzne vosky sa spália a sú ako kameň. Urobil som stovky obrazov, skúšal som, lepil, nanášal, experimentoval. Sám som sa musel naučiť, čo od akého materiálu môžem čakať,“ vysvetľuje.
Bartko: Pozrite sa na ne ešte raz
Emeritný vysokoškolský pedagóg, maliar a dlhoročný predseda poroty Výtvarného spektra Ján Bartko sa s dielom Mariána Kusika zoznámil pred desiatimi rokmi, keď sa začal zúčastňovať na súťažiach amatérskych výtvarníkov.
„Odvtedy ho evidujem ako nejaký osobitný fenomén. Jeho diela ostávajú v duši na dlhý čas, ak nie navždy. Už zdrojom svojej inšpirácie vybočoval z rámca svojich kolegov, neprofesionálnych umelcov. Vychádza z estetických kategórií a jeho diela majú v sebe prvok umeleckého prehodnotenia skutočnosti. Neuspokojí sa s tým, že zobrazí figúru a opraví príbeh, on potrebuje napojenie na vyššiu sémantiku. V jeho dielach a dielkach cítiť dobrodružstvo tvorby a radosť z nej,“ hovorí.
Radu, ako vnímať Kusikove obrazy, vložil do krátkeho vtipu: „Mladý muž vidí krásnu slečnu. Pýta sa jej, slečna, veríte v lásku na prvý pohľad? Ani nie, odpovedá mu. A on nato: Tak sa pozrite na mňa ešte raz. Ak sa vám obrazy Mariána Kusika páčia hneď na prvý pohľad, pozrite sa na ne ešte raz.“
Starým veciam dáva druhú šancu
Marián Kusik pracuje v zberných surovinách. Často a rád zbiera staré veci, ktoré nesú v sebe stopy prežitého, v zložitom technologickom procese ich pretvára, aby im nakoniec „vdýchol nový život“.
Jeho ateliér je plný „najdúšskych“ vecí, ktoré čakajú na znovuzrodenie. Miluje staré okenné rámy, zásuvky.
„Komunikovali s ľuďmi dlhé roky a čosi prežili. Keď vec vytiahnem z kopy odpadu, predĺžim jej život. Umenie je urobiť z dvoch, troch vecí novú. Radosť mi robí proces rozmýšľania, uvažovania nad tým, čo z vecí vznikne,“ hovorí.
Legendárne sú Kusikove kapurkové. Každá iná a každá inde. Sú to obrazy zo starých šuplíkov v kombinácii s ďalšími, často nepotrebnými vecami. A, samozrejme, s kapurkovou pálenkou, aby sa aj panelákový človek mohol šťastne rozlúčiť s návštevou. Sú zavesené pri dverách.
Marián Kusik priestory bývalej diskotéky a skladu prerobil na galériu vlastnými rukami.
„Chcel som mať priestor, kde budem mať všetko pokope. Som chorý, keď vidím prázdnu stenu. Chcem tam vidieť obraz. Chcem sa o obrazoch rozprávať, ukazovať ich priateľom a známym,“ hovorí svojrázny autor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
