Vysvietené okná panelákov vo mne evokujú stále jednu a tú istú myšlienku. Čo sa za nimi práve deje, koľko trpkých ľudských osudov sa za mini odvíja, koľko utrpenia a smútku sa za nimi skrýva?
Násilie páchané na ženách a deťoch je aj v našej spoločnosti stále prítomné, ani v 21. storočí sa s ním nevieme vysporiadať, postaviť sa mu čelom a ukázať prstom na vinníkov, pomôcť obetiam. Podľa prieskumu bola každá tretia žena z Európskej únie aspoň raz vo svojom živote obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia.
Poviete si, to sú len čísla, ale keď sa stretnete s ľuďmi, ktorí podobné prípady riešia každodenne a rozprávajú vám konkrétne príbehy, i keď bez tvárí a mien, lebo anonymita je v tomto prípade viac než nutná a aj etická, uvedomíte si, že táto téma sa nás dotýka viac než dosť.
A keď počúvate o tom, ako týrané ženy v podstate ani nechcú opustiť tyrana, len chcú, aby sa zmenil, nevychádzate z údivu. A keď ako argument používajú „výhovorku“, že s ním zostávajú kvôli deťom, prestávam chápať úplne.
Nahovárať si totiž, že napätie v rodine, tobôž už fyzické či psychické týranie si deti nevšimnú, nevnímajú ho a môžu byť v takejto rodine šťastné, je viac ako naivné. Možno dokážem pochopiť finančné dôvody, existenčné, spoločenské, náboženské, ale tvrdiť, že „zostávam s ním kvôli deťom“...
Ak matka miluje svoje deti, mala by práve kvôli nim odísť, kamkoľvek, aj v dnešnej ťažkej dobe sa vždy nájde niekto, kto jej pomôže, ale zostávať?
Kým sa budú podobné prípady zametať pod rohožku bytu, susedia sa tváriť, že „veď to nie je naša vec“, učitelia zatvárať oči pred vyhasnutými pohľadmi svojich žiakov, budú mať navrch chudáci, ktorí sú schopní ubližovať svojim najbližším.
Dokedy im to dovolíme?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
