Onkologické ochorenie je jednou z najnáročnejších situácií, ktoré môžu nastať v živote jednotlivca i rodiny. Pomocnú ruku Humenčanom v takejto životnej situácii podáva aj Spoločnosť klinickej onkológie (SKO), ktorá vznikla ako občianske združenie na pomoc onkologickým pacientom a ich príbuzným v roku 2000.
HUMENNÉ. Ide o jediné združenie, ktorého členovia bez nároku na odmenu pomáhajú pacientom so zákerným ochorením. Verejnosti najznámejšou aktivitou SKO je Galéria vyliečených pacientov, kde sa tí, ktorí nad rakovinou zvíťazili, prostredníctvom osobných spovedí delia o svoje pocity, strasti i radosti.
Aktuálne má SKO 279 členov, asi polovica je aktívna aj v klubovej činnosti. Pracujú dva kluby, zmiešaný Prameň a ženská Nádej. V tomto roku si pripomínajú výročia vzniku jednotlivých klubov, ktoré však vznikali postupne, ako išiel život a pacientov pribúdalo.
Terézia Ďurašková, ktorá v začiatkoch na podnet lekárky Brigity Timuľákovej zakladala klub Prameň, na spomienkové stretnutie neprišla, ale členovia SKO si na jej prínos nemohli nespomenúť. Rovnako ako aj na iných aktívnych členov.
„Doktorka Eva Juskaničová bola tiež jednou z tých, čo od začiatku pomáhali aj finančne, Anna Capová z Únie žien Slovenska ako prvá začala organizovať výlety pre onkologických pacientov, Anna Šimkuličová o nás písala, aby sme sa zviditeľnili. Mária Bunganičová a Anna Proroková spoločne začínali a učili sa jedna od druhej. Ešte musím spomenúť Andreja Slobodníka a Krála. Spoločne sa zomkli a robili, vymýšľali, organizovali a tešili sa, že sú, že existujú, že žijú a že život ide ďalej aj s chorobou,“ povedala na úvod stretnutia prezidentka SKO Dana Salanciová.
Toto je ich cieľ
SKO pomáha onkologickým pacientom a ich príbuzným, čo najskôr sa vyrovnať so svojím ochorením, resp. s ochorením blízkeho človeka.
Podľa potreby poskytuje psychologickú, duchovnú, či poradenskú pomoc. Organizuje pre členov vzdelávacie akcie, prednášky, besedy na tému nádorových ochorení.
Usporadúva charitatívne akcie, s cieľom získať finančné prostriedky pre potreby onkologických pacientov.
Po Prameni prišla Nádej
Mária Bunganičová stála pri začiatkoch formovania prvého klubu.
„Začínali sme na „hygiene“. Boli sme traja, piati.... siedmi. Dnes do nášho „ženského klubu“ chodievajú aj ženy z Medzilaboriec, Sniny, z okolitých dedín. Vždy sú to príjemné stretnutia plné vzájomnej spolupatričnosti, možno by ste ani neverili, ale aj dobrej nálady a úsmevu. Aj onkologickí pacienti sa vedia usmievať, to nám verte,“ hovorí.
Po pár rokoch sa k pani Márii pridal nielen s rovnakou chorobou, ale aj s rovnakým zanietením pomáhať iným manžel Nikita.
„Je to desať rokov, čo som prebral vedenie klubu Prameň. Pripomína mi, že je to presne desať rokov od mojej choroby,“ spomína Nikita Bunganič.
„Po čase sme sa presťahovali do Združenej prevádzkovej budovy. Spočiatku sme fungovali viac-menej samostatne, potom si nás zobrala pod patronát SKO. Pacientov však stále pribúdalo a vznikol záujem vytvoriť klub pre pacientky s výsostne ženskými onkologickými ochoreniami. Tak sa zrodila Nádej,“ dodáva.
Galéria vyliečených pacientov „naživo“
„Snažila som sa spracovať osobný príbeh niekoľkých statočných ľudí do takej podoby, aby bol krátkym a výstižným odkazom pre tých, ktorí čakajú pred dverami dvoch onkologických ambulancií v Humennom.
Návšteva onkológie je sama o sebe traumatizujúca, ale zároveň je povzbudzujúce vidieť tváre a prečítať si príbehy ľudí, ktorí s chorobou úspešne bojovali. Stretla som sa s pánom, ktorý keď sa dozvedel svoju diagnózu, nechcel nič iné, len stretnúť človeka, ktorý to prežil,“ povedala pred časom Anna Šimkuličová o Galérii vyliečených pacientov.
Na výročnom stretnutí klubov sa zišli ľudia, ktorí sú práve príkladom toho, že aj nad rakovinou sa dá zvíťaziť a plnohodnotne sa vrátiť do života. Viacerí z nich sa stretli so svojou diagnózou pred vyše dvomi desaťročiami .
„Kadiaľ chodím, všade sa modlím, nielen za seba, ale za nás všetkých,“ hovorí Andrej Slobodník, ktorý je sám už 21 rokov po onkologickej operácii a liečbe.
Bol to šok!
V roku 2008 na jeseň sa o svojej onkodiagnóze dozvedela Anna Sotáková.
„Na mamografe mi to pán doktor oznámil z mosta do prosta... že je to nález a že je zhubný. V prvej chvíli to bol šok. Hneď som išla na štvrté poschodie za doktorkou Timuľákovou. Ani som nevedela, na čo sa mám pýtať, bola som úplne paralyzovaná. Neskôr som zistila, že existuje SKO, začala som chodiť do Prameňa, potom som začala viesť Nádej. Boli to štyri roky, krásne obdobie, naplnené príjemnými stretnutiami a aktivitami, ktoré nielen mne, ale aj iným pacientom veľmi pomohli a stále pomáhajú,“ povedala na stretnutí.
Členom SKO sa môže stať ktokoľvek. Stačí chcieť, súhlasiť s cieľmi a stanovami a vypísať prihlášku, ktorá je na oddelení klinickej onkológie. Členské sa neplatí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
