Alkoholizmus je podľa Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WTO) choroba, ktorá má klasifikačné číslo F 10. Pokladá sa za jeden z najvážnejších problémov súčasnosti. Medzi závislosťami na Slovensku jednoznačne vedie. Je to celosvetový problém, spôsobuje obrovské škody v psychickej, zdravotnej, spoločenskej i materiálnej oblasti. I napriek tomu je alkohol spoločensky tolerovaná droga. A že to nie je nič nové pod slnkom, sa dočítame aj v dobových novinách Humenné a vidiek a Hornozemské zvesti. Už titulky sú výrečné.
V novinách Humenné a vidiek z 9. septembra 1910 je publikovaný článok pod názvom Aj v našej župe pustoší ľudí denaturovaný lieh.
„Ako sme zistili, aj v našej župe vo viacerých okresoch máme takú smutnú skúsenosť, že spotreba denaturovaného liehu prudko stúpa. Je to odvtedy, ako náš pán minister financií podstatne zvýšil cenu obyčajného liehu. Skúmali sme príčinu jeho nadmerného predaja. A čo sme zistili? Tento lieh kupuje a pije pospolitý ľud, ktorý, ako vidieť, nemá ani „šajnu“, že nie je vhodný na konzumáciu a má zničujúci vplyv na zdravie. Jeho spotreba zo dň a na deň stúpa rýchlosťou blesku. Tento alarmujúci jav nie je možné prehliadnuť.
Denaturovaný lieh, počnúc jeho nepríjemným zápachom, za riadnych okolností nie je vhodný na pitie. Kto sa dá na pitie denaturáku, navždy sa stane jeho otrokom a nevyliečiteľným alkoholikom. Zničí seba, svoju rodinu a keď niečo vlastní, čoskoro vyjde na žobrácku palicu, pretože svoje rozhodnutia nikdy nerobí s čistou hlavou.
Podľa smernice pána ministra je možné denaturovaný lieh kúpiť u všetkých predajcov „vo voľnom predaji bez obmedzenia“, a to oveľa lacnejšie, pretože sa používa na priemyselné účely.
Náš hornozemský vidiecky ľud je mnohokrát nedostatočne vzdelaný, či sú to Maďari, Slováci alebo Rusíni. A práve to, že je lacný, inšpiruje mnohých, aby, bez ohľadu na zničujúci účinok na zdravie, ho dennodenne pili namiesto obyčajnej pálenky. Bohužiaľ, mnohým je jedno, aký alkohol pijú, nezaujíma ich, aké to bude mať následky na ich zdravie a práceschopnosť. Len nech je to pijatika, a hlavne, aby bola mocná a mala „grády“. Takýchto ľudí môžeme prirovnať k černochom a iným ešte divokým národom, kde v dôsledku kolonizácie pálenka pustoší celé krajiny.
Niet takého sviatku, aby ste vo vidieckych krčmách nevideli dospelých i drobizg, alebo ich nevideli tackať sa pred krčmou. Niet dňa, aby ste v krčme nevideli mladé ženy s dojčatami na rukách, školopovinné deti, staršie ženy, mužov v najlepších rokoch či starcov. V krčme to vyzerá ako v úli. Ako keď sa včely roja, tak duní krčma, taká je tlačenica pri pulte, že ak chcú z nej vyjsť, musia sa k vchodu prekľučkovať. A tu nechávajú svoje ťažko zarobené peniaze a tu ich dobrovoľne prinášajú na zničenie svojho zdravia.
Aj medzi chudobnými sú statoční a čestní ľudia, ktorí sa krčme vyhýbajú, alebo aspoň nepijú na verejnosti. Mnohí pijú potajomky doma a takto otravujú nielen seba, ale aj svoje rodiny, vlastné deti nevynímajúc.
Tento stav je potrebné okamžite a radikálnymi prostriedkami zo strany vládnych orgánov riešiť. Ministerstvo financií by malo nariadením obmedziť počet obchodov, kde sa denaturovaný lieh predáva. V obciach, o ktorých je známe, že denaturovaný lieh nepoužívajú na priemyselné účely, je potrebné jeho predaj definitívne zakázať.
Páni učitelia v školách, páni farári z kazateľníc nech oboznamujú a vystríhajú verejnosť pred požívaním liehu a jeho škodlivými účinkami. Miestne úrady teraz, kým je táto pliaga ešte v zárodku, nech prijmú opatrenia voči tým podnikateľom, ktorí s cieľom zisku predávajú denaturovaný lieh, hoci vedia, že kupujúci ho pijú a takto potom podporujú u ľudí závislosť od alkoholu.
Nie je dosť tomuto národu, že je málo škôl, a tak je nízka vzdelanostná úroveň, že je tu veľká chudoba, mnohí nemajú ani kúsok pôdy, ktorá by ich uživila, že je vysoká nezamestnanoť, že vysťahovalectvo do Ameriky nadobúda obrovské rozmery? Nášmu vidieku ozaj nechýba už nič, len najväčšia rana egyptská v podobe lacného denaturovaného liehu. Keď to takto bude pokračovať, človek sa z podoby na obraz Boží zmení na podobu opice a zahynie.
Žiadame úrady, od najvyšších po najnižšie, aby prijali rázne opatrenia v záujme záchrany chudobného vidieckeho ľudu.” Autor: J. Gy.
Výtržník v uniforme
O tom, že nielen pospolitý ľud holduje alkoholu, píšu noviny Humenné a vidiek 3. septembra 1911.
„V sobotu večer o pol jedenástej sa z Kostolnej ulice ozýval strašný hluk. Jeden pod obraz Boží opitý vojak lomcoval bránou na dome nášho richtára, búchal na ňu a tiasol kľučkou. Nadarmo, dnu ho nepustili. Za túto neprístojnosť by si zaslúžil, aby šesť dní strávil v okovách! Traja vojaci a jeden žandár sa ho snažili skrotiť, čo sa podarilo až potom, keď mu jeden z vojakov vytrhol šabľu a spacifikoval ho. Život a zdravie chudáka žandára boli neraz ohrozené, pretože zbraň viackrát mierila práve na jeho hlavu. Veru, ak by to takto malo pokračovať v budúcnosti, bude lepšie, keď tu budeme mať čo najmenej vojakov.”
Reklama liečebne
Snaha vyliečiť ľudí trpiacich alkoholizmom bola známa už za Rakúsko-Uhorska. V novinách Hornozemské zvesti 6. marca 1910 je uverejnená ponuka na liečenie v sanatóriu pod názvom Do pozornosti alkoholikom.
„V bezprostrednej blízkosti hlavného mesta v obci Dunaharaszti v Peštianskej župe na krásnom mieste stojí budova sanatória Park. Je to jedinečné a nepostrádateľné sanatórium určené ľuďom závislým od alkoholu. Už teraz sa môže pochváliť neprehliadnuteľnými úspechmi, pretože tu liečení pacienti sa takmer všetci uzdravili. O nemocných je po všetkých stránkach vzorne postarané, od špeciálnej diéty až po rôzne duchovné cvičenia. Ceny sú solídne, každému dostupné. Informáciami a prospektami o službách sme k dispozícii na adrese: Riaditeľstvo sanatória Park, Dunaharaszti, Peštianska župa.”
Autor: spracovala Valéria Csontosová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
