„Kto má cieľ len sa premiestňovať z bodu A do bodu B a pokiaľ možno čo najrýchlejšie, ten nie je motorkár. Jazdu na motorke si musíte vychutnávať. Najradšej idem šesťdesiatkou, aby som cítil, keď pri ceste kvitne medvedí cesnak,“ hovorí Medzilaborčan JÚLIUS GAJDOŠ, prezident medzilaborských Gentlemans. Po prvýkrát sa na skútri previezol ako šiestak. Prvú motorku si poskladal sám. Do motoriek investuje čas a peniaze. Tvrdí, že pred strojom pod zadkom treba mať rešpekt a vždy treba myslieť na vlastnú bezpečnosť. Aj bezpečnosť iných na ceste. Motorka nie je preňho dopravným prostriedkom. Je relaxom i životným štýlom. „Kto je srdcom motorkár, nemusí sa na nič hrať. Hru na „drsňáka“ radšej prenechám tým, čo to ešte nepochopili,“ dodáva.
Vy a motorka. Kedy a kde sa to začalo?
Pamätám si to celkom presne. Po prvýkrát to bolo vtedy, keď som mame ukradol skúter. Bol som asi šiestak, previezol som sa po dvore a zase ho odložil, aby si nič nevšimla. A potom niekedy po učňovke, keď som domov dovliekol tri staré motorky a z nich som si poskladal jednu. Nemala ani čísla. Až niekedy po 18-tke som si kúpil síce staršiu, ale použiteľnú, s ktorou som mohol aj na cestu. Bola to klasická 250-tka „kývačka“.
Niektorí ľudia majú voči motorkám predsudky. Vás doma neodhovárali?
Nie. Môj dedo kedysi jazdil na motorke, mama na skútri, strýko bol tiež nadšencom rýchlych strojov. U nás je to rodinná anamnéza a nikomu to neprišlo zvláštne. Skôr by bolo asi divné, keby som na motorke nejazdil. Jasné, že mi občas povedali: dávaj si pozor, ale ja som si aj tak robil svoje.
Znamená to, že aj vy ste prešli obdobím mladíckej nerozvážnosti, pochabosti?
Jasné, každý tým musí prejsť. Jazdíš, nepremýšľaš a už letíš na zem. Aj mne sa to stalo, klamal by som, keby som tvrdil, že nie. To obdobie však, našťastie, netrvalo dlho a ja som sa vedel z vlastných chýb poučiť. To je v živote dôležité, nielen na motorke, ale všeobecne.
Havarovali ste?
Áno. Išli sme s kamarátom zo zábavy. Na ceste niečo bolo. Ja som sa v zákrute naklonil, kamarát sa nenaklonil a už sme leteli. Vtedy som si potykal s asfaltom a pochopil som, o čom je zemská príťažlivosť. Bolo to však dávno a odvtedy sa mi už nič také nestalo.
Koľko motoriek ste mali doteraz?
Potom som mal v roku 1978 Jawa 250 Panelka. V 80. rokoch nemecké motorky MZ 150 aj malý Simson, potom po 15-ročnej prestávke, lebo prišli deti, Hondu Deaville 650. Vtedy som ju kúpil za stotisíc korún. Boli to veľké peniaze, ale po dvoch rokoch som ju predal za ešte viac a kúpil som si ďalšiu, Suzuki Intrudero 800. To už bol chopper. Na nej som jazdil, tunoval ju, vylepšoval. Po čase som ju zase vymenil za iný chopper, Hondu VTX 1300. Tú som už „vymakal“, investoval som do nej čas aj energiu, až som sa konečne dopracoval k tomu, čo mám dnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
