Staronová tradičná kandidátka na predstaviteľku národných záujmov Eulália Rovná začala v Hornom Jadlovci svoju predvolebnú kampaň famózne.
Svojím zjavom i presvedčivým prejavom si získala srdcia prítomných – a určite aj neprítomných – z okolitých obcí, keďže aj keď zlé správy sa šíria rýchlejšie, dobré tiež nezaniknú vďaka ústnemu podaniu demokraticky zmýšľajúcich babiek.
Práve tým ulahodila najviac svojou záverečnou vetou: „Pamätajte, občania, i keď sme na rôznych pozíciách, v našom demokratickom štáte sme si všetci rovní. A veru aj ja – veď som menom Rovná.“
Účinok týchto úprimných slov vysoko postavenej mladej ženy z pódia zapôsobil na masy elektrizujúco. Polovica prítomných šťastím plakala, všetci boli nadšení a tlieskali, ako by boli napojení na elektriku.
Ešte nikdy v 50-ročnej histórii hornojadlovského ihriska nebolo na ňom toľko šťastia, radosti a veselosti, ba aj sĺz dojatia.
„Akú krásnu dobu žijeme,“ hovorili si dvaja Jadlovčania – štyridsiatnici s krígľami s pivom v rukách. Bolo zadarmo.
Popravde povedané, slávnostnej nálade neprospeli dva nasledujúce prejavy. Prvý sa pokúsil rečniť z hlavy taký vysoký, vychudnutý muž.
Spamäti predniesol naučené poďakovanie predstaviteľke moci, ale potom sa zaťal a napochytro dokončil reč z papiera, ktorý vylovil z kešene.
Ten druhý rečník bol zjavom i postavou pravý opak prvého. Bol zavalitý, tučný a neuveriteľne sebavedomý, ale čítal mizerne, odslabikoval iba tri vety a tlieskali mu iba tí z javiska a povinne školáci s učiteľkou pod ním.
Kikirik pozorne všetko z borovice sledoval. Chvíľu rozmýšľal, ktorý z tých dvoch nepodarených rečníkov môže byť ten „veľký“ Vysoký.
„Ten vychudnutý vysoký alebo ten tučný nízky?“ hútal, ale k odpovedi mal veľmi ďaleko.
Potom sa už iba obdarúvalo. Deťom sladkosti a hračky, starenkám a starčekom sociálne balíčky s cestovinami, paštétami, banánmi a makovými závinmi. Všetci mali zadarmo pivo, limonádu, párky, guláš a dobrú náladu.
Kikirik vydržal aj polčas futbalového zápasu. Jadlovec prehrával s Diviačimi Dubinami 0:5.
Cestou domov rozmýšľal, ako z toho môže byť nakoniec dohodnutá remíza. Pripúšťal, že sa to politickým rozhodnutím dá dosiahnuť.
Lebo politikom vo všetkom a vždy treba veriť.
Všakáno?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
