RNDr. Alexander Moroz, CSc., PhD, rodák z Medzilaboriec, odchovanec humenského gymnázia, absolvent Karlovej univerzity v Prahe, patrí medzi najcitovanejších fyzikov. Po absolvovaní štúdia pracoval vo Fyzikálnom ústave Českej akadémie vied v oddelení elementárnych častíc. Neskôr ako mladý vedec pôsobil v rôznych vedeckých inštitúciách vo Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, v Holandsku a Nemecku. Istý čas pracoval aj v Európskej kozmickej agentúre ESA. V súčasnosti pracuje v Európskom patentovom úrade (EPO) v Berlíne. Vo vedeckej práci si urobil dobré meno vďaka komplikovaným výpočtom pre fotónové kryštály. „Tie sú súčasťou mojich najviac citovaných publikácií. Štyri z nich majú azda viac než 100 citácií a jedna z nich dokonca viac ako 200 citácií,“ hovorí úspešný fyzik. Hovorí deviatimi jazykmi, miluje svoju rodinu a zvieratá. Za najkrajšie obdobie v svojom živote pokladá to od narodenia dcér. „Až doteraz. Užívam si každú chvíľku s nimi,“ spresňuje. Humenčanom a Rusnákom z východu odkazuje: „Buďte hrdí na to, odkiaľ pochádzate!“
Čomu sa vo svojej práci venujete?
Vo svojej práci som analyzoval patentové prihlášky takmer všetkých významných spoločností v optike a fotonike. Vyberám napríklad Carl-Zeiss, Nikkon, Olympus, Fujikura, Alcatel, Fuji, Minolta, Cannon, 3M, Google, Microsoft, Samsung, Qualcomm, Siemens, Philips a mnoho ďalších. Ďalej to boli prihlášky z univerzitného výskumu a niekedy i od súkromných vynálezcov. Spektrum je veľmi široké. Od šošoviek cez objektívy až po komplikované mikroskopy, digitálne skenery a projektory, dotykové displeje, optické vlákna a káble, fotónové integrované obvody, osvetlenie obrazoviek, metamateriály, fotónové kryštály a takmer všetky optické komponenty ako zrkadlá, optické nátery, filtre.
Čo vás vo vedeckom svete preslávilo?
Vo svojej vedeckej práci som si urobil dobré meno najskôr vďaka komplikovaným výpočtom pre fotónové kryštály. Tie sú súčasťou mojich najviac citovaných publikácií. Štyri z nich majú azda viac než 100 citácií a jedna z nich dokonca viac ako 200 citácií. V publikáciách išlo o hľadanie optických štruktúr s tzv. zakázaným pásmom vlnových dĺžok svetla, pri ktorých sa žiadne svetlo v danom materiáli nemôže šíriť. Také materiály sú základom optických integrovaných obvodov, ktoré by mali umožniť ďalšiu miniatuarizáciu a zrýchlenie optických komunikácií a rýchlejší internet.
Sedem mesiacov ste pôsobili v kozmickej agentúre. Znie to zaujímavo.
Počas svojho krátkeho pobytu vo výskumnom stredisku ESTEC Európskej kozmickej agentúry ESA som bol zase svedkom prvých prototypov terahertzových skenerov, ktoré môžu vidieť cez oblečenie, a ktorých komerčné verzie sú v súčasnosti nainštalované na niektorých letiskách. Bohužiaľ nemohol som tam zostať pracovať, pretože ani Česko, ani Slovensko nebolo vtedy členským štátom ESA.
To ani zďaleka nie je všetko...
Ďalšia dôležitá práca poskytla prakticky recept na experimentálne zhotovenie tzv. metamateriálov. Počet jej citácií sa rýchlo blíži číslu 200. Metamateriály sú materiály s netradičnými optickými vlastnosťami, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Vývoj a výskum optických metamateriálov je v poslednom desaťročí veľmi populárny. Pokroky v ich vývoji sú často zmieňované v populárnych časopisoch, a to hlavne v súvislosti s praktickou realizáciou neviditeľnosti a ochranou pred zemetraseniami a hlukom. Celá séria mojich článkov je venovaná fluorescencii molekúl v blízkosti nanočastíc a optickým vlastnostiam kovových nanočastíc. Takéto hybridné nanočastice (zlata, resp. strieborná nanočastica s naviazanou na ňu fluorescenčnými molekulami vo fixnej vzdialenosti od povrchu nanočastice) sú dôležitými nanosenzormi pre detekciu vírusov, baktérií, DNA analýzu a štúdium procesov v bunkách in-vivo a in-vitro. Moja posledná práca na túto tému vyšla v kolaborácií roku 2012 a už má 96 citácií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
