Ľudmila Lakomá–Krausová (75) vyrastala v učiteľskej rodine. Už počas mladosti sa stretávala s významnými osobnosťami. Je známa nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Vo svojej tvorbe používa pestrú škálu výtvarných techník a farieb. Bola viackrát ocenená za svoje diela. Taktiež dostala medailu Zemplínčan roka a cenu Fra Angelica.
Aké boli začiatky vašej umeleckej dráhy?
„Od malička som veľmi rada kreslila. Keďže som vyrastala v škole, priam magicky ma priťahovala tabuľa. Rodičia boli učiteľmi nielen v škole, ale aj doma. Vždy mi dávali do ruky papier a kreslila som. Ku kresleniu ma viedli oni a nielen k nemu, ale aj k folklórnym a divadelným aktivitám.“
Dá sa povedať, že v ranom veku ste boli dosť aktívna. Hrali ste aj v divadle?
„Áno. Do tajov ochotníckeho divadla ma zasväcovali rodičia. Boli milovníkmi divadla a dobrými režisérmi.“
Poznali ste vďaka rodičom významnejších maliarov?
„Najviac mi utkvel v pamäti maliar Martin Benka, ktorého som mohla obdivovať už ako 14–ročná žiačka. Jeho pobyt u nás bol pre mňa veľkou školou maľovania. Na významného umelca mi zostala pekná spomienka – kresba s jeho podpisom v mojom pamätníčku. Nesmierne si ju vážim, je krásnou rozprávkou môjho detstva.“
Aké boli vaše začiatky v maľovaní? Kedy ste namaľovali svoj prvý obraz?
„Ako 15-ročná som dostala prvé olejové farby a tie som chcela vyskúšať na plátne v prírode. Mojou prvou olejomaľbou bol pohľad na Bielu horu s rómskymi chatrčami, v smere od Zalužíc. Mala som skvelého pedagóga – maliara Jozefa Saloňa, s ktorým som chodievala tvoriť do prírody a neskôr s vysokoškolským profesorom Štefanom Hapákom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
