Medzinárodný plenér Insita vstúpil v tomto roku do druhej dekády svojej existencie. Na jedenásty ročník prišli do humenského skanzenu priamo pred zrakmi návštevníkov tvoriť insitní maliari, rezbári a sochári z piatich krajín. Zámerom je vytvoriť galériu insitného umenia pod holým nebom.
HUMENNÉ. Organizátormi tvorivého podujatia boli Vihorlatské osvetové stredisko a Vihorlatské múzeum. V tomto roku sa konalo pod hlavičkou múzea, s ktorým sa osveta zlúčila.
Insitní rezbári a maliari prišli do Humenného z Bratislavy, Močenka, Betliara, Bobrova, Komarova, Oravského Veselého, ale aj maďarského Egeru, srbskej Kovačice a Subotice, ukrajinského Ľvova a poľského Brzozówa.
Domácu insitnú scénu zastupovali maliarka na sklo Jana Michalková z Jasenova a rezbár Andrej Gavula z Čabín.
Okrem tvorby v skanzene absolvovali umelci návštevu múzea ikon v Bardejove, zavítali do poľskej Krynice a do Baziliky a Sakrálneho múzea v Starej Wsi.
Plenér uzavrela improvizovaná výstava vytvorených diel priamo v areáli skanzenu.
Ján Špuler prišiel z Bobrova z Oravy. Rezbárstvu sa venuje už takmer dvadsať rokov. Drevo vymenil za kameň, ktorý si síce trvácnejší, ale zároveň krehký. Foto k článku: Jana Otriová
Spoločná výstava
Vo výstavných priestoroch bývalého Vihorlatského osvetového strediska predstavili verejnosti traja autori spoločnou výstavou pod názvom Krédo.
V tvorbe Prešovčana Jána Krličku je dominantou viera ako vnútorná energia opierajúca sa o pevné základy poznania, rozvíjané už v detstve a žité dneškom. Biblické príbehy sú popretkávané detailmi súčasného života, motivované ľudovou tradíciou pretavené do polychrómovaných reliéfov či plastík svätcov, piet, ukrižovaní.
Ľvovčan Roman Zilinko sa profesionálne zaoberá ukrajinským ikonopisectvom 17. a 18. storočia a zvlášť Národnou karpatskou ikonou 19. storočia. Vlastnej výtvarnej tvorbe, ktorej doménu tvoria ikony, inšpirované tradičnou hucuľskou bukovinskou ľudovou ikonou, sa venuje od roku 2010.
Jeho kolega Ostap Lozinskij maľuje ikony na sklo. Jeho ikony sú príbehmi, v ktorých nechýba spiritualita a emocionalita, podporená osobnou skúsenosťou a vnímaním kresťanských príbehov. Tvorí od roku 2009. Vystavoval na Ukrajine, v Poľsku, Kanade, Chorvátsku, Nemecku, USA. Jeho najväčším hobby je zber ľudového umenia.
István Kiss nie je na plenéri žiadnym nováčikom. V Humennom absolvoval desať ročníkov.
Stovka umelcov
Doposiaľ na plenéroch tvorila stovka insitných umelcov z rôznych kútov Slovenska, ale aj Maďarska, Ukrajiny, Ruska, Poľska, Srbska, Francúzska, Talianska a Bulharska.
Všetci tu zanechali svoje diela, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu múzea. Ambíciou organizátora je vytvoriť galériu insitného umenia pod holým nebom.
„Máme takú dlhodobú myšlienku, aby sa skanzen obohatil o novú dimenziu – o plenérovú galériu plastík, sôch a malieb v priestore lesoparku v jeho susedstve,“ uviedla autorka projektu Mária Mišková.
Vlani po prvýkrát rozšírili insitnú umeleckú kolóniu mladí autori s mentálnym postihnutím z chránenej dielne v Starej Wsi v Poľsku.
Účastníci plenéra Insita 2015 na vernisáži výstavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
