Pred pár dňami som neodolala vypočuť si rozhovor milých dám vo veku, keď už aj smrť je staršia ako ony. Áno, tie dámy, ktoré nevedia, do čoho „pichnúť“.
Typická situácia, čakáreň u lekára, dámy s ružovým odtieňom vlasov a ich problémy a sťažnosti. Keďže telenovely prebrali, situáciu kresťanského života v ich dedine, ktorá s kým, kedy a kde sa „prespala“, tiež, tak sa začali venovať top téme uplynulých dní a nadávali na počasie a horúčavy.
Štebotali o tom, že je už dlho teplo a extrémne teploty im nerobia dobre. Och, komu robia? Dám krk na to, že teraz spolu sedia v kuchyni popíjajú „kaveju“ a hromžia na to, ako sa ochladilo a prečo prší už pár dní. V jeseni prší a bude blato. V zime mráz, riziko úrazu a na jar kvitnú kvety a všade poletuje otravný peľ.
Človek je tvor, ktorému nevyhovieš a stále bude len ofučane hromžiť na situáciu, ktorá mu momentálne nevyhovuje.
Osobne preferujem zimu. Nie preto, že plesám, keď sú kalamity a obávam sa, keď cestári nestíhajú. Ale len z dvoch maličkých dôvodov.
Prvý je, že sneh krásne uprace bordel z navozeného odpadu, takže nevidno dielo „architektov“, ktorí s obľubou vytvárajú umenie čiernych skládok, a tých je v našom okolí neúrekom.
A ten druhý dôvod je dokonale zahladená „symbolika“ Slovenska.
Nemyslím chlieb a soľ, ale mnohými nenávidené výtlky na cestách. Takže, drahá zima, škoda, že neúraduješ večne.
Aspoň za tých pár mesiacov sa ti chcem poďakovať v mene všetkých správcov ciest, či už mestských, krajských alebo štátnych.
Nechcem byť nikomu nič dlžná. A preto moje poďakovanie patrí všetkým, čo sa podieľajú na úprave našich ciest.
Ďakujem za to, že mesiac po oprave je pôvodná diera dvakrát väčšia a hlbšia. Ďakujem, že ma udržiavate v pohotovosti a môžem si vyskúšať cestný slalom.
A pevne verím, že vďaka vám príde deň, keď všetci budeme chodiť peši, bez rizika a nespadneme na ústa.
Autor: Jana Hrabčáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
