Dočkáme sa v tomto roku poriadnej hubačky? Pred rokom bolo húb skutočne hojne, v tomto roku sa už hubári tak netešia, vlastne sa netešia vôbec a len čakajú, či k nim bude jeseň štedrejšia ako suché a hubám neprajné leto.
HUMENNÉ. Húb je momentálne v našich lesoch, na lúkach a pastvinách ako šafranu a tak každý hubársky úlovok poteší.
Ak si však máte z lesa odniesť niečo, čo vám nie je na sto percent známe a nemáte istotu, že je to to, čo si myslíte, že je, radšej príďte domov s prázdnym košíkom.
Náš čitateľ Ján z Humenného si tiež z kúpeľného pobytu v Trenčianskych Tepliciach priniesol hubu, s ktorej identifikáciou sa potrápili aj odborníci.
Ján našiel hubu rásť na strome asi vo výške dva metre, nepoznal ju síce, ale podľa vône vraj odhadol, že je určite jedlá.
V tomto roku sa skúsenému hubárovi s vyše 40–ročnými skúsenosťami podarilo nájsť nanajvýš kuriatka.
Neznámu hubu však nechal v lese, kým si neoveril, čo to je. Kolegovia na liečebnom pobyte hútali, hľadali na internete a zhodli sa na tom, že to bude Judášovo ucho (Uchovec bazový). Je to huba, ktorú poznáme z mnohých ázijských jedál ako čínsku čiernu hubu.
Je uctievaná, pretože ovplyvňuje dlhovekosť, srdcové choroby a rakovinu, znižuje hladinu cholesterolu, pôsobí proti vírusom a zabraňuje zrážaniu krvných doštičiek. Pán Ján sa potešil a hubu si doniesol domov.
Dôveruj, ale preveruj
Aké vedia byť huby zradné a nebezpečné, hádam netreba nikomu zvlášť pripomínať. Takmer dvojkilová huba bola doma, ale predsa len bolo ešte potrebné overiť jej totožnosť.
Judášovo ucho to určite nie je, zhodli sa dvaja nezávislí odborníci.
„Judášovo ucho v tejto dobe bude skôr len ako malý zošúverený tenký kúsok na baze, pretože potrebuje vlhkosť. Ak má vhodné podmienky, tak má tvar ucha, je rôsolovitej konzistencie, hnedo-fialovej farby do veľkosti 5 - 8 cm. Väčšie som zatiaľ nenašiel. Ak sa nemýlim, tak je to starší sírovec, ktorý je za mlada jedlý, ale neskôr drevnatie, rastie na pňoch aj na živých stromoch, v starobe sa rozpadá na väčšie kusy bielej farby,“ hovorí Juraj Platko, riaditeľ Správy CHKO Východné Karpaty.
„Je to trúdnik šupinatý, ktorý dorastá od 50 do 500 mm. Tento je už starý a nejedlý, ináč mladé plodnice sú jedlé, vtedy sú jemné a šťavnaté. Trúdnik poznáme podľa šupiniek, ktoré sú prirastené na povrchu plodnice,“ povedal Juraj Humeňanský z mykologickej poradne v Prešove.
Trúdnik šupinatý. V štádiu, keď sa už nedá jesť. Foto: Miroslava Masicová
Huby nerastú, aj keď...
„Počasie nevyhovuje hubárom, lebo neprší a sucho vodnatým hubám neprospieva. Huby neznášajú ani vysoké denné teploty, lebo ich vysušujú. Podhubie teda akoby zaspalo a začne sa vyvíjať až po daždi. Prvé plodnice húb vyrastajú asi 10-14 dní po výdatnom daždi. Táto sezóna je slabá až mizerná a každý sa teší na jesenné dažde a tým aj huby,“ hovorí Juraj Humeňanský.
V lesoch severne od Vihorlatu sa však predsa len čosi našlo. Rástli napríklad populárne baranie hlavy, teda trúdniky klubúčkaté.
„Trúdnikom klobúčkatým sa teraz celkom zadarilo. V dvoch lokalitách ma prekvapili jedenástimi kusmi. Zdá sa, že trochu spohodlneli a zleniveli a rastú iba vtedy, ak hlásia 35 stupňov... Taktiež už sa dá nájsť aj nejaký ten kozák topoľový,“ pochválil sa pred pár dňami na jednom z hubárskych internetových portálov hubár zo Sniny.
O štyri dni priložil ďalšiu fotografiu baranej hlavy, ktorú predtým nechal v lese.
„Takto narástla za štyri dni z veľkosti desať centimetrov na 31 x 27 x 18 cm,“ konštatoval.
Ondrej z Humenného síce tiež neprezradil, v ktorej lokalite bol hubárčiť, ale skonštatoval, že „huby rastú“, nie je ich veľa, ale dajú sa nájsť.
Medzilaborský okres je považovaný za hubársky raj, ale teraz to vyzerá na suchoty aj tam.
„Chodím na miesta, kde jednoducho vždy niečo nájdem, nikdy neodchádzam s prázdnym košíkom, ale teraz je to viac o chodení a hľadaní ako o zbieraní. Naozaj by sa dali spočítať na prstoch oboch rúk. Hádam nás jeseň prekvapí a príroda sa preberie k životu, lebo inak nebude ani čo nasušiť do vianočnej kapustnice,“ hovorí hubár z Humenného, ktorý však nedá dopustiť na svoj rodný kraj v okolí Medzilaboriec.
Overte si, čo zbierate
Keď je húb veľa a zbierate, čo poznáte, je hubárčenie radosťou a relaxom.
V období, ako je toto, keď je húb málo, majú niektorí ľudia ambíciu zobrať z lesa aj to, čo nepoznajú a to je niekedy aj hazard s vlastným zdravím.
„Každý hubár by si mal dať motto - zober iba takú hubu z lesa, ktorú bezpečne poznáš. Otravy sú hrozné, často končia buď v nemocnici, alebo po konzumácii muchotrávky zelenej aj oveľa horšie,“ pripomína odborník Humeňanský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
