Vypočuli sme si 16 príbehov, životných klbiek osudu, ktoré si každý z nich tak nejako po svojom rozmotal, či zamotáva, vyznania, recepty na šťastie a úspech, ktorý nikto nepriznal za dôležitý a prvoplánový vo svojom živote.
Aj napriek tomu si ich mladí ľudia do projektu vybrali, lebo ich za úspešných považujú.
Príjemné posedenia to boli, nevtieravé, často improvizované. S utieraním si potu do rukáva, vystrašenými očami a verejnou deklaráciou toho, že „ja neviem, čo tu vlastne robím, veď som len obyčajná žena, ničím nie výnimočná“, s pripravenými vystúpeniami, ktoré nakoniec odzneli úplne inak, aj s korením, občas lahodne nasladlým, občas trochu pikantným, ktoré všetkým štyrom podvečerom statočne dávkoval moderátor Martin.
Zachraňoval situáciu, keď sa objavili hluché miesta, svojím príznačným zmyslom pre humor a priam školáckou pokorou podporoval „veľkosť“ svojich hostí.
Nebola to one man show a nemala to byť ani stand up comedy, ale keď sa bolo na čom zasmiať, prečo nie? Som za a dvíham obe ruky za to, aby prvá séria úspešných Humenčanov nebola poslednou.
Bez kravát, zbytočného pátosu, dekrétov a medailí, bez handrkovania sa mestských poslancov kto a prečo, bez politického podtónu, bez pochybností, že prečo tento a nie iný, bez návrhov verejnosti podpísaných súhlasom oceneného.
Cesta na iné pódium, kde sa o pár dní budú odovzdávať mestské ocenenia ľuďom, ktorí by mali byť pre nás ostatných tiež inšpiratívni, bola dlhá a komplikovaná.
Na pódium jednej z humenských pivární, kde sa tento projekt odohrával sa vystupovalo ľahšie, pretože toto je správna cesta a po tej sa vždy kráča jednoduchšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
