Vzácnu mohylu schovanú v lese nad obytnou zónou poznajú len niektorí Humenčania, veľa ľudí možno okolo nej prejde a ani netušia, čo sa skrýva pod nánosom hliny. Tí, čo o jej skrytom historickom význame vedia, snažia sa zo všetkých síl, aby sa jej dostalo pozornosti, akú si zaslúži. Uplynulý týždeň ju miestny dobrovoľník vyčistil a skultivoval.
HUMENNÉ. Dostanete sa k nej popod skanzen po kočovej ceste za necelých dvadsať minút.
Na začiatku Orechovej lúčky na ňu upozorňuje tabuľa, ktorú tam pred pár rokmi osadili humenskí rotariáni.
Potom už len po chodníčku vľavo do mierneho kopca po špeciálnej žltej turistickej značke.
Na čistinke medzi stromami vás upúta navŕšený kopec hliny s obvodom 32,7 metra a s výškou 130 až 200 centimetrov.
Táto je výnimočná
Mohýl je v okolí mesta viac. „Táto je výnimočná tým, že je blízko mesta a nízko položená. Praveký ľud, nazývaný ľud šnúrovej keramiky, budoval mohyly v nadmorskej výške 300 metrov a vyššie. Podľa poľského archeológa profesora Jana Machnika z mohyly by malo byť vidieť ešte na ďalšie dve. Zatiaľ som ich nenašiel. Jedna by mala byť pravdepodobne nad Podskalkou, druhá pri Jasenove,“ povedal Michal Kirschner, ktorého v minulosti upútal tento úkaz a začal sa oň bližšie zaujímať.
„Predstavte si, že celé toto priestranstvo nebolo zalesnené. Všade boli pastviny. Predpokladajme, že ľud sídlil pri Laborci. Možno aj rieka tiekla bližšie. Malo to byť najvyššie miesto, aké sa tu v okolí dalo nájsť. Rozprávali sme s profesorom Machnikom, že vtedajší ľudia pravdepodobne kládli akési výročné, príležitostné ohne. Tak sa navzájom videli a dorozumievali,“ vysvetľuje Kirschner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
