Kde–kto sa začne predvádzať a predháňať v onakvejších nápadoch, daroch, posedeniach a iných prejavoch úcty voči šedinám.
Až tým skutočne starším ročníkom mužov a žien bude všetko akési neprirodzené najmä vtedy, keď na nich osamelých po celý rok nikto dvere neotvorí!
Prečo sa vôbec pozastavujem nad tým? Nielen mne osobne dnes chýba tá každodenná prirodzená úcta k starým ľuďom. Veď ešte nie tak dávno patrila k základným atribútom ľudského správania sa jedného k druhému, muža k žene, mládeže k starým i chorým ľuďom.
Tento základ sme si do života prinášali zvyčajne z rodiny, pripomínali nám to mamka či otec, babka. Prenášalo sa to z generácie na generáciu.
A fungovalo to, zapamätali sme si to na celý život. Nuž preto je akosi samozrejmé, že starší človek, ak prechádza po ulici, pozdraví aj neznámeho.
Ale, žiaľ, mládež si už tento zvyk, neviem prečo, neosvojila. Niektorým mladým totiž ani nenapadne prepustiť sedadlo v autobuse, otvoriť vopred vchodové dvere či odniesť nákup, alebo dať prednosť na prechode pre chodcov.
Nezabúdajme, mladí či starší, že život veľmi rýchlo letí, po niekoľkých rokoch nastáva výmena generácií.
Ale dobré, zaužívané zvyky úcty jedného voči druhému, nielen voči starším, by mohli a mali prežiť celé veky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
