Všetko je raz po prvýkrát

Humenné a Snina nie sú od seba tak vzdialené, aby sa od seba navzájom nemohli niečo naučiť.

Veru. Všetko je raz po prvýkrát a toto moje „prvýkrát“ sa začalo zúfalým telefonátom kolegyne.

„Potrebujem pomoc. Nemôžem ísť do Sniny na zastupiteľstvo. Pôjdeš ty?“ poprosila ma a ja som nemala dôvod odmietnuť.

Veď sme kámošky, nie? „Neboj, bude to v pohode, uvidíš,“ upokojovala ma pred vstupom do jamy levovej, ako som sa mylne domnievala. Veď mám skúsenosti z nášho mesta a tam to nemôže byť iné, myslela som si.

Ale... Bolo. V rokovacej sále poslanci, vedúci zamestnanci magistrátu a občania. 20? 30? Prišli riešiť problém, ktorý ich trápi, chcú im v bytovke zriadiť sociálny byt pre bezdomovcov. Koho by to nenaštvalo? Musia sa ozvať, dovolať sa svojho práva na pokojné bývanie, ochrániť si vlastný majetok.

Po úvodných rečiach prichádza zvrat. Bod č. 12, ktorý pojednával práve o tomto probléme, navrhovateľ z rokovania stiahol. Problém vyriešený, ale ľudia majú aj tak potrebu vyjadriť svoj názor. A priestor dostanú.

Predseda spoločenstva rozpráva dlhšie ako obligátnych 5 minút, ale nikomu to neprekáža, reagujú úradníci, poslanci, do debaty sa zapájajú ďalší občania.

Vyrozprávali sa všetci, vec pre dnešok uzavretá, pokračuje rokovanie. Ani tu sa všetci na všetkom nezhodnú, diskutujú stále tí istí poslanci dookola, evidentne z protichodných politických košiarov, ale v ich vystúpeniach niet ani náznak neúcty jedného voči druhému, žiadne osočovanie, osobné invektívy.

Objaví sa dokonca verejné ospravedlnenie kolegu kolegovi za zatiahnutie jeho mena do istej nepríjemnej témy, ktorú prediskutovávali minule.

Ďalší z dôležitých bodov. Vtom sa prihlási chlapík doteraz nenápadne sediaci v zadnej lavici, že sa chce vyjadriť. Žiaden problém. Nikto nehlasuje, či môže. Všetci súhlasia, veď je to samozrejmé.

Hovorí, oni oponujú, on znova vysvetľuje, dookola, zas a znova. Potom príde na rad petícia občanov. Nesplnila síce zákonom stanovené podmienky, ale poslanci sú o nej informovaní. To som už v absolútnom šoku.

V takomto duchu pokračujú ďalšie minúty zasadnutia sninského parlamentu. I keď mám pocit, že na ňom síce veľa nevyriešili, ale prístup predsedajúceho, ktorý sa drží v maximálne nekonfliktnom vybavíme, doplníme, doriešime, teda v podstate všetko sľúbi, ale nikoho neurazí, mi je stokrát viac sympatický ako to, čoho bývame svedkami na humenskom MsZ.

Tu už nikto nepríde bojovať za svoje práva, lebo jeho snaha by bola razom potupená. Nikto nepríde obhajovať svoj názor, lebo jeho meno bude znevážené. Nikto nepríde, lebo si povie, načo?

Humenné a Snina nie sú od seba tak vzdialené, aby sa od seba navzájom nemohli niečo naučiť. Humenskí poslanci a vedenie mesta napríklad aj politickej kultúre, ktorou ich Sninčania dávno prekonali.