PETER VALISKA–TIMEČKO (30, na snímke vpravo) sa narodil v Trebišove. Je absolvent Akadémie umení v Banskej Bystrici, Fakulty výtvarných umení v odbore voľné výtvarné umenie. V súčasnosti je riaditeľ Súkromnej umeleckej základnej školy vo Vojčiciach. Predtým pôsobil ako galerijný pedagóg vo Východoslovenskej galérii v Košiciach a projektový manažér v Koniarni (priestor pre súčasné umenie pri Vlastivednom múzeu) v Trebišove. Autorsky absolvoval mnohé kolektívne výstavy doma i v zahraničí. Svoje nevšedné umenie predstavil na siedmich samostatných výstavách u nás doma. Práve teraz sa v Londýne zúčastňuje výstavy v rámci Dní slovenského umenia v Londýne (Slovak art days in London – SADIL).
Umenie, ktorým sa prezentujete, je nevšedné, nie každodenné. Kedy ste v sebe objavili tie neobyčajné pocity, myšlienky?
„Od detstva som bol vedený k umeniu, i keď som si to vtedy neuvedomoval. Mal som dobrý vzor už ako dieťa. Môj dedo je výtvarník a dlhé roky pôsobil v školstve. Pedagogický dozor bol teda v mojom prípade neodmysliteľná súčasť. Ako dieťa som navštevoval i ZUŠ-ku, ale nepokladal som to vtedy za niečo dôležité. Spomínam si dokonca, že ako dieťa som tam nechodil veľmi rád, ale i napriek tomu si myslím, že to malo pozitívny vplyv na moje budúce smerovanie. V tomto smere ma takisto podporovali rodičia. Veľa mi dala aj Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Umeniu som sa začal naplno venovať až po prijatí na Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Vtedy som si začal vytyčovať ciele a uvedomovať zmysel, význam i hodnoty súčasného umenia.“
Divák je už dnes vycibrený. Ako ho chcete prinútiť, aby sa zahĺbil do vašich diel a neprešiel okolo nich iba mlčky, bez záujmu?
„Myslím si, že aktuálny jazyk súčasného umenia v tomto postmodernom svete je veľmi rozmanitý. Všeobecne a najvýstižnejšie by ho charakterizoval asi termín PLURALIZMUS, teda existencia viacerých umeleckých i filozofických smerov súčasne, ktoré si navzájom často odporujú. Postmoderný príklad je roztrieštená umelecká verejnosť. Existuje množstvo umeleckých prúdov a každý je špecialista na niečo iné. Vo svojom autorskom programe sa venujem vizuálnym, spoločenským, politickým, kultúrnym i individuálnym pascám. Analyzujem a vizualizujem teda nástrahy súčasnej doby. Téma sa preto bytostne dotýka každého jednotlivca. Snažím sa upozorniť na problémy týkajúce sa nás všetkých. Poukázať na neduhy spoločnosti prostredníctvom umenia. Často ironicky reagujem na svet okolo seba. Moja ambícia je sprostredkovať publiku možné potenciálne pasce, zvlášť sociálne pasce, ktoré predstavujú nebezpečenstvo a riziko pre širokú verejnosť. Mám rád umenie, ktoré v sebe nesie posolstvo, príbeh či ideu.“
Aké techniky využívate a uplatňujete vo svojej tvorbe?
„Teoretička a historička umenia PhDr. Alena Vrbanová, PhD., ktorá pripravila aj text k plánovanej výstave (akcii) v Londýne, vystihla celkom odpoveď na vašu otázku. Je v ňom: umelecký program autora predstavuje osobité skúmanie sociálnych pascí, ktoré sa líšia použitými médiami, formami a stratégiami. Spája ich však téma a okolnosti ich vzniku, ale aj samotná multižánrovosť autora a jeho osobité prekračovanie hraníc média grafiky smerom k objektu, inštalácii, public artu a napokon k participatívnym projektom. Nie samoúčelne, ale vždy kontextuálne so zámernou zmenou jazyka, štýlu a výrazových prostriedkov. Spomeňme napr. cyklus malieb, realizovaných autorskou technikou /maľba liekmi/ blízkou akvarelu.“
Diapazón vášho pôsobenia v umení je teda veľmi široký, ktorú kategóriu divákov najviac oslovujete?
„Snažím sa osloviť odbornú, ale i širokú verejnosť. Ťažko to takto kategorizovať... Nerád to robím. Od toho tu máme teoretikov a historikov umenia. Ja radšej tvorím.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
