JOZEF VAŠKO (59) sa narodil v Čiernej nad Tisou, vyrastal v Strede nad Bodrogom (okres Trebišov). Absolvoval Gymnázium v Trebišove. Študoval rádioelektroniku na Technickej univerzite v Košiciach. Pracoval v Ústave merania a meracej techniky SAV. Bol odborný zamestnanec novovzniknutého Ústavu pre výskum a vývoj zdravotných systémov Chirany v Bratislave. Od roku 1990 zmenil pracovisko a venoval sa projektovaniu a realizácii počítačových sietí a informačných systémov. O rok neskôr založili s kolegami akciovú spoločnosť, ktorej bol súčasne akcionár aj zamestnanec. Od roku 2013 je v Centre vedeckotechnických informácií (CVTI) v Bratislave. Od novembra 2014 má na starosti prevádzku dielne Fablab.
Vaše aktivity z posledného obdobia ukazujú, že ste výnimočne technicky založený, je to náhoda, alebo vás niekto k tomu inšpiroval v detstve?
„Moji hlavní inšpirátori boli najmä rodičia. Otec - tvorivosť, mama - vytrvalosť. A všetci ľudia v mojom okolí, či už priamo alebo prostredníctvom informácií, ktoré sa od nich ku mne dostali. Inšpirovali ma aj Leonardo da Vinci, Kepler, Einstein, Tesla, Edison, Petzval, Murgaš a ďalší. Od malička ma zaujímalo, ako vyzerajú veci zvnútra. Čo sa dalo, to som rozoberal. Postupne sa mi darilo občas niečo aj poskladať. Ešte na ZDŠ ma zaujali hlavne populárno-odborná literatúra a časopisy. Chodieval som do a z knižnice s plnou sieťkou knižiek. Najprv som chcel byť kozmonaut. Keď som zistil, že sa u nich vyžaduje fyzická kondícia, šport ma až tak nebavil, svoj záujem som presmeroval na štúdium jadrových elektrární. Ale najbližšia stredná škola v tomto odbore však bola až v Prahe. Rodičia mi preto odporučili zvoliť gymnázium v Trebišove.“
Lenže zostali ste naďalej verný svojim detským snom aj po absolvovaní gymnázia. S akou motiváciou ste začali študovať technické vedy?
„Po maturite som pokračoval v štúdiu rádioelektroniky na TU v Košiciach. A potom ma zavialo do Bratislavy na Ústav merania a meracej techniky (UMMT) SAV. Mal som šťastie, lebo som sa dostal do pracovnej skupiny, ktorá vyvíjala nukleárno-magnetický NMR tomograf. Moja úloha bolo vylepšovanie Faradayovej tieniacej klietky. To vyžadovalo hlbšie vniknúť do oblasti elektromagnetickej kompatibility. Zaujímali ma aj mikropočítače, programovanie, počítačová grafika a simulácia. Po roku som sa stal odborným zamestnancom novozaloženého Ústavu pre Výskum a vývoj zdravotných systémov v Chirane. Tá mala záujem NMR tomograf vyrábať v spolupráci s UMMT SAV. Ten sme síce nezačali vyrábať, ale venoval som sa moderným technológiám a metodikám vývoja, technológie a výroby. Rozbiehal som využívanie počítačovej grafiky pre návrh plošných spojov a projektovanie dentálnych pracovísk.“
V okolí vášho bývalého bydliska, v Strede nad Bodrogom, je váš otec veľmi známy. Ovplyvňoval vás aj v neskoršom rozvoji osobnosti?
„Veď práve on vo mne prebudil záujem o využívanie počítačov na kreslenie. Má nesmiernu tvorivosť a predstavivosť. Okrem kreslenia, maľovania, zbierania samorastov a sochárstva sa venoval aj architektúre a projektovaniu rodinných domov. Od mladosti som mu vypomáhal pri kreslení výkresov. Keď som zistil, že kresliť sa dá aj na počítačoch, snažil som sa dostať k počítačom a zvládnuť počítačové kreslenie. Dlho som sa snažil pochopiť počítače a rozmýšľal som nad tým, ako by mohli uľahčovať ľuďom prácu a zlepšovať život. Od snahy pochopiť, ako fungujú jednoduchšie systémy, hračky v detstve, som sa dostal cez snahu pochopiť ľuďmi vytvorené zložitejšie technické systémy až k snahe chápať ľudí, ktorí tieto systémy vytvárajú, využívajú. Ale, žiaľ, často aj zneužívajú!“
Ktoré zamestnanie vás doviedlo napokon k fenoménu 3D?
„Kreslením výkresov pre otca som zvládol 2D, otec ma naučil, ako sa dá vytvoriť „ilúzia“ 3D pomocou perspektívy na 2D papieri. Na deskriptívnej geometrii ma pán učiteľ Švagrovský naučil chápať 3D priestor a pomocou matematiky aj viacrozmerný priestor. Ten síce máme problém pochopiť, ale pomocou určitých techník vieme pretransformovať do jednoduchších dimenzií, v ktorých sa vyznáme. Pomocou počítačovej grafiky vieme jednoduchšie a rýchlejšie vytvárať trojrozmerné, aj viacrozmerné objekty vo virtuálnom svete. Ľudia odjakživa vytvárali trojrozmerné predmety, ktoré ale boli jedinečné. Potom vymysleli mechanizáciu. Výrobky už boli menej jedinečné. Človek je ale veľmi nespoľahlivý „stroj“, občas ním lomcujú emócie, máva zlé dni, nemôže sa sústrediť a často vyrába nepodarky. Tak vymysleli počítače a neskôr ich spojili s výrobnými strojmi. A tak vznikali už v päťdesiatych rokoch minulého storočia počítačom riadené stroje, sústruhy, frézy, tkacie stroje, až po dnešné automatizované a robotizované výrobné linky.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
