Je nedeľa. Deti ešte spia, káva už rozvoniava, je síce október, ale babie leto ukazuje svoju svetlú stránku už od rána, sedím na balkóne a vychutnávam si vzácnu chvíľu pohody.
Z blízkeho kostola sa okolím ozýva hlas kňaza, ktorý hovorí niečo o tom, že musíme byť ľudskí, pomáhať, nezatvárať oči pred nepríjemnými vecami, lebo len o nás to celé je. Či chceme, alebo nechceme pomáhať...
Tipujem, že táto svätá omša je o tom, o čom je dnes všetko. Zapnete telku, otvoríte noviny, pozriete čo nové na vašej obľúbenej sociálnej sieti, idete na pivo, alebo stojíte na pošte so šekom. Všetko je o utečencoch a postoji k nim. Z jednej strany nás vyzývajú, aby sme pomohli, veď sme ľudia aj oni sú. Z druhej argument, nech si ich riešia tí, čo za ich problémy môžu, my máme predsa dosť vlastných.
Nie, dnešná glosa nebude o migrantoch, utečencoch, o probléme, ktorý nám prerastá cez hlavu a my sa môžeme len pozerať, ako za nás situáciu vyriešia, alebo ešte viac domrvia politici.
Dnes to bude o niečom, čo nám nie je až také vzdialené, čomu by sme pomôcť mohli, ak by sme chceli, čo je dôsledkom zlyhania niekoho z nás, i keď je mi jasné, že by to bola obrovská náhoda, ak by sa v týchto riadkoch našiel On, alebo tí, čo by mohli jeho osud zvrátiť. Ale...
Po chodníku kráča chalan, tipujem mu nie viac ako 20, v rifliach a mikine, ktorej kapucňou sa zrejme trochu maskuje.
Obzerá sa, akoby sa bál. V ruke litrovka piva. Ešte posledné kvapky, už niet čo piť, ide okolo koša, hodí fľašu doň. Slušný, hovorím si.
Zase sa obzerá. A znova vsunie ruku do koša. Vyberá fľašu, sklenenú. Otvorí, vypije jej obsah, veľa toho nebolo, pár kvapiek. Vracia ju, odkiaľ ju vzal. Ruky do vrecák a ide ďalej.
Znova rovnaký scenár. Poobzerá sa. Vyberie z koša fľašu, teraz je tmavá a sklenená. Preklopí do hrdla. Vyberie ďalšiu. Víno, červené. A znova. Utrie si ústa, skloní hlavu a nenápadne odchádza.
O chvíľu sa stratí medzi stromami. Zastavil sa. Je tam ešte jeden kôš. Kostol je stále plný ľudí, omša beží a nikto netuší, aká životná tragédia jedného mladého muža sa možno len rodí, alebo už vrcholí len o pár metrov ďalej. Ktovie...
Kiežby sa nabudúce niekto pomodlil aj za tohto chalana, ktorý sa stratil nie v cudzine, ďaleko od svojho domova, medzi cudzími ľuďmi. Stratil sa doma, medzi vlastnými.
Z kostola sa ešte stále ozýva sídliskom hlas kňaza, ktorý hovorí o tom, že prosba o pomoc bude vyslyšaná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
