Hokejistom sa môže v zápase dariť viac i menej dobre, ale keď do hry vložia srdce a nešetria bojovnosťou, diváci aj po prehranom súboji dokážu uznať, že súper bol lepší, niekedy šťastnejší a vyhral. Tak je to (azda) všade, v Humennom rovnako.
Napríklad po prehranom stretnutí so Senicou (4:5) celé obecenstvo na štadióne sa postavilo na nohy, tlieskalo a skandovalo „Ďakujeme, ďakujeme ...“
Za každý prejav priazne sa hráči svojským, až rituálnym spôsobom odvďačia pozdravmi z ľadu.
Hokej ľudia milujú, rozumejú mu, chodia sa naň radi pozerať. Nielen z Humenného a jeho okolia, ale aj zo Sniny, Uliča, Medzilaboriec, Stropkova, Vranova, Strážskeho.
Prvoligový hokej mal v Humennom zaplátať diery po iných športoch, ktoré pre autoritatívne snobstvo a mocenskú nadriadenosť po krátkom umlčovacom procese museli odísť do zabudnutia.
Prehlásenie vedenia MHK Bemaco po tom, čo združenie klubov 1. ligy prijalo do svojich radov na uvoľnené miesto po Prievidzi práve Humenné, že druhá najvyššia hokejová súťaž na Slovensku si vyžaduje vyššiu hráčsku i technickú kvalitu, naráža na isté pochybnosti.
Iba z jednej stránky – organizačno–technickej. Mužstvo sa postupne stabilizuje, výkonnostne rastie, bojuje, má sympatie fanúšikov.
To, čo sa však deje v organizačnom a technickom zabezpečení hokejových stretnutí, už prestáva byť sranda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
