Ani jeden z nich nie je Ind. Tanečnica je dokonca Slovenka.
HUMENNÉ. Koncert indickej klasickej hudby ponúkol divákom i poslucháčom jedinečnú atmosféru a predstavil publiku dva z najznámejších hudobných nástrojov Indie - sitár a tabla v podaní dvoch profesionálnych hudobníkov Alexandra Lí a Sergeja Pučkova.
Hudba sa prelínala s indickým klasickým tancom zvaným kuchipudi. Tancovala Petra Malatincová.
Indická kultúra je jedna z najstarších a nesie v sebe obrovské bohatstvo v oblasti filozofie, umenia, v spôsobe života v hodnotovom systéme a v tradíciách.
Po Žiline a Banskej Bystrici nasledovali kroky umelcov, ktorí ju prezentujú Slovákom aj do nášho mesta, kde v komornej atmosfére koncertnej siene renesančného kaštieľa predstavili indickú klasiku - tanec južnej Indie kuchipudi (kučipudi) za zvuku tónov sitára a v sprievode ďalšieho hudobného nástroja, tabla (perkusií).
Hudba je raaga
Klasická indická hudba využívaná na meditáciu a taktiež ako sprievod k indickému tancu sa nazýva raaga.
Sitár je strunový nástroj, ktorý sa používa na hru raag už 700 rokov. Tabla sú indické perkusie najčastejšie používané pre raagy alebo k ostatným indickým nástrojom. V súčasnosti sú zaužívané aj ako sólový nástroj.
„Raaga je kompozícia 5 až 12 tónov, ktoré sa hrajú v usporiadaných sekvenciách. Je to kompozícia s danou štruktúrou, avšak s dostatočným priestorom pre interpretáciu a improvizáciu. Interpretácia raagy cez sitár má tri časti Allap, Džod a Džala. Allap je pomalá improvizačná časť bez rytmu, v ktorej hráč predstaví základné tóny raagy a hlavne hudobné figúry. Džod na neho plynule nadväzuje. Je to tiež improvizačná časť, ale je postavená na striedaní Gatu a Tánu už v rytme a bez daného taktu. Džala väčšinou uzatvára rágu, je rýchla a hudobník počas nej tiež improvizuje,“ vysvetľuje Daniela Nemtoc, ktorá sprevádzala divákov a poslucháčov koncertu hovoreným slovom.
Podľahli čaru Indie
Sergej ukončil vyššiu odbornú školu v Jekaterinburgu so špecializáciou na bicie a perkusie, získal 3. miesto v republikovej súťaži na Urale za hru na xylofóne, v rokoch 1998 až 1999 študoval v Nagpure (India) hru na tablách.
Odvtedy sprevádzal viacerých indických umelcov. V súčasnosti pôsobí ako perkusionista v skupine Heavenly river.
Saša v roku 1994 získal diplom na petrohradskom konzervatóriu, kde následne pôsobil ako učiteľ jazzovej bassgitary. V 2004 sa začal venovať hre na sitári v Indii.
Petra ukončila hudobno-dramatický odbor na štátnom konzervatóriu v Bratislave. Už šiesty rok sa venuje klasickému indickému tancu pod vedením profesionálnej kuchipudi tanečnice Siddhi Bhasale.
Všetko má svoj význam
Raagy majú zväčša predpísanú dobu interpretácie, čiže čas, keď by mali byť hrané. Hovorí sa, že pri dodržiavaní správnej doby má raaga najväčší efekt na poslucháča.
V klasickom poňatí hindustánskej hudby je deň rozdelený do 8 dôb nazývaných prahar po troch hodinách, ku ktorým sú priradené aj príslušné raagy.
Indický tanec je poetickým vyjadrením životných situácií, je to vlastne príbeh vyjadrený cez rytmické pohyby tela a nôh, cez gestá tváre a tzv. mudry, gestá rúk.
Vyvíjal sa počas stáročí do dnešnej podoby a zastupuje popredné miesto v indickej spoločnosti a náboženských rituáloch. Petra tancovala tanec o božstve, ktorý sa nazýva ganeš.
„Je to o ochrancovi malých detí. Jeho vlastnosťami je spontánnosť, hravosť. Často si myslíme, že keď vyrastieme, strácame tieto vlastnosti, ale nie je to pravda. Vo svojej podstate zostávame dieťaťom po celý život, len ho v sebe musíme stále znovuobjavovať,“ povedala Petra a Daniela pripomína: „Indická hudba prechádza aj vašou dušou. Keď sa sústredíte a vnímate ju, môžete ju cítiť ako studený vánok na vašich dlaniach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
