Dotváral ju portrét tribúna Nežnej revolúcie Fedora Gála od Josefa Císařovského. Práve Fedor Gál na svadbe brata svojej sestry v Humennom 14. októbra 1989 v debate s niektorými hosťami vyslovil myšlienku, že najneskôr do Vianoc komunisti padnú. Ženíchom bol práve Marián Kusik.
HUMENNÉ. Na revolučné udalosti spred štvrťstoročia sa spomínalo pri pohári šampanského, ktorým originálny maliar pokropil novú Kapurkovú. Niekoľkohodinovú výstavu Archív času II zhodnotil autor slovami – Som rád, že všetko klape.
„Fedor na svadbe hovoril, že do Vianoc padne vláda. Stalo sa tak. Všetky okrúhle stoly mám nahraté na videokazetách. Dal som ich nahrávať svojim kamarátom. Nemal som vtedy video. Fedor mal oblečený jeden môj pletený sveter, vymenili sme si ich,“ spomína Marián Kusik.
Revolúcia preňho znamená v prvom rade slobodu tvorby. „A zodpovednosť za seba, rodinu, celé okolie, v ktorom žijeme. Všetko je to o ľuďoch, o tom, akí sú,“ hovorí.
„Treba makať. Viac makať, ako sme boli zvyknutí za komunistov. Je to o nás, každý má svoje šance. Pri všetkom treba nadchnutie, chcenie. To sa nedá ani kúpiť, ani predať,“ myslí si autor, ktorý začal tvoriť až vo svojich 45 rokov. „Nerobím obrazy na krásu. Chcem si po svojom riešiť situáciu, to, čo ma zaujme, čo sa ma dotkne a čo ma nenechá ľahostajným,“ dodáva.
Vždy sa snaží o dvojzmyselnosť vo vyjadrení. Obraz Krajina za zrkadlom je aj Korupčná zrkadlovka. „Som rád, keď sa obrazy páčia mojim najbližším, rodine a priateľom. Moje obrazy sú ako môj život. Som plný emócií,“ uzatvára Kusik.
Spomienky
Ján Kavulič, právnik
„Pracoval som ako právnik v Okresnom priemyselnom podniku (OPP). Podnik vlastnil všetky remeslá. V prvej vlne išli do súkromných rúk všetky služby, predajne, servisy. Vépeenka zo mňa urobila personálneho námestníka, lebo kádrovák musel odísť. Čakala na mňa najtragickejšia úloha v mojom živote. Za pol roka som musel prepustiť 600 zamestnancov. V podniku ich bolo 1 100. Ľudia nevedeli, čo ich čaká. Zrazu sa ocitli zo dňa na deň na dlažbe. Neraz ostali naraz bez práce obaja manželia. Bola to krutá doba pre ľudí neripravených na razantnú zmenu v krátkom čase. Ľudia chodili plakať ku mne do kancelárie. V tej chvíli som bol zodpovedný za ich nešťastie. Horšie chvíle som už v živote nezažil. Mal som také stresy, že som po polroku musel odísť. Aj to bol dôsledok revolúcie. Vznik nových pomerov vo výrobe, v obchode. „Tržná” ekonomika: kto trhol, ten mal.”
Štefan Kocúr, podnikateľ
„Bola to pre mňa prvá možnosť, ako dať výpoveď z práce a začať podnikať. Podnik Chemko nám vtedy prispieval na stredoškolské stúdiá, na oplátku sme tam museli po skončení školy nastúpiť. Pracoval som na odbore bezpečnosti práce a požiarnej ochrany. Veľmi som túžil podnikať, byť voľný, slobodný. Dal som výpoveď medzi prvými. Na môj 'teplý dobrý flek' sa hlásilo 160 záujemcov. Pýtali sa ma, prečo robím takú hlúposť a odchádzam z dobrého miesta. Povedal som si, že keď nenastúpim do vlaku včas, potom už bude neskoro. Kto prv príde, ten prv melie. Vtedy sa súkromný podnikateľ bral pomaly ako vyvrheľ, bandita. Každý sa podnikania bál.
S podnikaním som nemal žiadne skúsenosti. Ako 20-ročný chlapec som si povedal, že prejdem všetkými úskaliami, získam skúsenosti, prax. Korunka ku korunke, krok po kroku a dopracujem sa k želanému. Výsledky prídu, ale nie hneď. Mnohí začínajúci podnikatelia sa ma dnes pýtajú, ako na to. Bez praxe to jednoducho nejde. Ľudia chcú všetko okamžite a rýchlo.
Pravý čas je stále. Nemôžeme povdať, že my sme mali lepšie časy na podnikanie, že sa vtedy „dalo”. Dnes ponúka možnosti Európska únia. Peniaze sú doslova zadarmo. Treba sa pohrať s papiermi a rozumom, nabrať odvahu a ísť do toho.”
Mária Mišková, pracovníčka osvety
„Pred 26 rokmi sme robili kategorizáciu ľudových súborov. Ani sme veľmi netušili, čo sa deje. Jeden z členov poroty, už nebohý Jozef Bakšaj, zapol televízor. Dávali zábery z Letenskej pláne. Nastrihal trikolóru, ani neviem, odkiaľ ju vzal a všetkým nám ju pripol. Bolo to veľmi silné. V tom čase som študovala v Bratislave, takže som bola priamo na mieste. Davy na námestí SNP ovládali idey ľudskej spolupratričnosti. Všetci cítili, že dochádza k veľkej zmene. Aj tribúni z tribún mali inú rétoriku. Bola to revolúcia ideí a zmeny hodnôt. Vtedy sme netušili, že v živote prebehnú zmeny ináč a že tak rýchlo nastúpia pragmatici. Neznamená to ale, že sa treba vrátiť späť. Táto spoločnosť musí prejsť obrodením, vnútornou katarziou aj cez generácie.
S Michalom Byckom sme 16. novembra 89. roku urobili prvú výstavu o Warholovi v Ľudovej škole umenia. Natočili sme to na videokazetu a poslali na koordinačný výbor VPN do Bratislavy, aby sa myšlienka zriadenia Warholovho múzea dostala na verejnú diskusia. Ale neobjavilo sa to v televízii. Až po dvoch – troch rokoch Snopko, vtedy už minister kultúry, doniesol kazetu do Medzilaboriec a bol to on, ktorý múzeum aj otvoril.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
