MARTIN RUŠČANSKÝ (22) sa občiansky angažuje od šiestich rokov, v sedemnástich bol spoluakladateľom Občianskeho združenia Fénix na Obchodnej akadémii, o dva roky neskôr založil v Humennom Mládežnícky parlament FreeMar. To, že sa v ostatných komunálkach neprebojoval do mestského zastupiteľstva, nepovažuje za neúspech a nabudúce to skúsi znova. Ľudia sa vraj boja zmien a neradi riskujú, pre neho je to výzva. Aktivity mládežníkov financuje z vlastných peňazí, pred časom začal podnikať a hoci by to mohol robiť aj z domu, zriadil si kanceláriu. Aby sa mladí mali kde stretávať.
Kedy ste pochopili, že nechcete svoj tínedžerský vek presedieť pri počítači alebo na pive?
„Dávno, veľmi dávno. Už keď som mal 6 rokov, opýtal som si od mamy na Deň detí peniaze na nanuk a za ne som kúpil ostatným deťom kriedy, aby si mali čím kresliť. A z domu som vynášal hračky. Odmeňoval som nimi tých, čo sa zapájali do súťaží, ktoré som vymýšľal pre svojich spolužiakov a kamarátov. Bývali sme vtedy v Snine a tam som sa začal aj spoločensky angažovať v Občianskom združení Fénix. Potom som išiel na Obchodnú akadémiu do Humenného, naši sa rozviedli, mama sa presťahovala do Humenného. Tak sme tu.“
Čo vás teraz zamestnáva?
„Podnikanie a mládežnícky parlament. Zarobil som si nejaké peniaze, tak som si mohol dovoliť prenajať kanceláriu a máme sa konečne kde stretávať. Už pred rokom som žiadal mesto o priestor v CVČ Dúha. Zatiaľ nám nevyhovelo, tak nemienim čakať na zázrak a musel som si poradiť sám.“
Vy ťaháte mládežnícky parlament z vlastných zdrojov?
„Iba z vlastných zdrojov. Odkedy existuje, vždy je to tak. Keď som si povedal, že dva piatky nepôjdem večer vonku, ušetril som a mohli sme kúpiť farby, ktorými sme potom písali citáty na chodníky, alebo keď sme robili ples či futbalový turnaj, keď sa niečo zvýšilo, z toho sme financovali ďalšie aktivity. Za tie štyri roky sme nedostali žiadnu dotáciu, ani sme nežiadali peniaze cez žiaden projekt. Nebol na to čas. Teraz sa to už hádam zmení a pôjdeme do toho aj po tejto línii.“
Čo vás viedlo k založeniu mládežníckeho parlamentu?
„Presťahoval som sa sem, chodil som tu do školy. Fénix mi chýbal, ale dochádzať preto do Sniny sa mi nechcelo, tak som si povedal, že si založím vlastný. Mal som len 17 rokov a rok čakať sa mi zdalo pridlho, tak som poprosil jednu z učiteliek na škole, aby to formálne zobrala na seba a ja, že budem robiť všetko preto, aby to fungovalo. A fungovalo. Fénix na Obchodnej akadémii bol naozaj veľmi aktívny.“
Potom ste zmaturovali a povedali si, že...?
„Chcel som ísť vlastnou cestou a chcel som mladým ľuďom, stredoškolákom i vysokoškolákom v tomto meste dať to, čo mi napríklad vo Fénixe chýbalo. Chcel som, aby sa naučili zodpovednosti, preto vo FreeMare pôsobím ako koordinátor. Predsedu parlamentu si členovia volia spomedzi seba. Mal som obrovské šťastie, že pre moje nápady, plány a vízie mal pochopenie Frederik Gergeľ a išiel do toho so mnou. Vlastne, mám v živote všeobecne šťastie na ľudí. Dnes koordinujem činnosť organizácie, navrhujem čo a ako, poradím, keď o to stoja, komunikujem s úradmi. Vo Fénixe som bol členom Slovenskej rady Fénixu ako najmladší člen, predsedom Rady mladých Fénixu a členom viacerých pracovných sekcií. Robil som animátora v táboroch a zúčastňoval som sa medzinárodných výmen. Mám dosť skúseností s touto prácou. Snažím sa dohliadať hlavne na to, aby sedeli papiere, aby bolo všetko v súlade so zákonom a aby mi raz niekto nezaklopal na dvere, že nemám niečo v poriadku.“
Ako sa chlapec zo Sniny v takom mladom veku dostane do republikovej rady celoslovenskej organizácie?
„Treba robiť viac, ako treba. Nie je to iba o učení. Je to o schopnosti pozitívnym spôsom vybočiť z radu. Byť lepší ako dobrý. U mňa to vyplývalo aj z toho, že ja som sa nikdy doma do školy nepripravoval. Stačilo mi, čo som si pamätal z hodín. Netvrdím, že som bol čistý jednotkár, ale ani som neprepadal, nemal trojky. Tým pádom, keď som sa doma nebifľoval, mal som kopec času a energie, aby som ich venoval tomu, čo ma bavilo.“
Našli ste v Humennom pre svoje aktivity živnú pôdu?
„Áno, rozhodne. Spolu s Banskou Bystricou patrí, čo sa týka občianskej angažovanosti, k top mestám. Sú tu veľmi aktívne základné i stredné školy. Ľudia sa boja, zmien aj riskovania, ale stále to tu ešte žije. Občianske združenia tu veľmi dobre fungujú. Každý vo svojej sfére záujmu, zaoberajú sa ženami, mládežníkmi, saleziáni robia záslužnú prácu... Aj športové kluby mali výborné výsledky. Donedávna.“
Ste veľmi aktívny mladý muž. Nie je vám Humenné malé?
„Odísť odtiaľ je tá najjednoduchšia možná alternatíva. Keď hodíte rybu do akejkoľvek vody, bude plávať. Nezazlievam tým, ktorí nevidia inú možnosť, len hľadať uplatnenie inde. Určite ani taký nový začiatok niekde v cudzej krajine nie je med lízať, ale ja som si povedal, že nechcem odtiaľto odísť. Ani z mesta, ani zo Slovenska. Krajina má svoje chyby, aj toto mesto má svoje chyby, ale keď všetci odídu, kto tie chyby napraví? A kto dá šancu a vytvorí priestor tým, ktorí ešte nemajú vek na to, aby odišli, alebo to jednoducho urobiť nechcú?“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
