Petra Ďurišina netreba v Trebišove zvlášť predstavovať najmä strednej a staršej generácii. Pred rokom 1989 robil s vysokoškolským vzdelaním a titulom inžiniera šoféra v banke, lebo pochádzal z farárskej rodiny. A navyše brat Igor po Charte 77 emigroval, teda sa stal nepriateľom štátu a jeho príbuzenstvo rovnako. Jeho koníčkom bola hudba a maľovanie obrazov a to ho držalo „nad vodou“.
TREBIŠOV. Isté obdobie, hneď po nežnej, sa dostal do politiky, v ktorej dlho nezotrval, ale potom ho cesty osudu priviedli k druhej šanci a poslaniu, ktorému sa venuje dodnes.
Pracuje s kamerou, píše scenáre, filmuje, využíva všetko nadanie, ktoré postupom času nielen nadobudol, ale aj zdokonalil.
Deje života, no najmä nepopísanú vojnovú históriu regiónu Zemplín zachytáva, popisuje a zobrazuje v jednotlivých dieloch pripravovaného veľkofilmu Ozveny vojen.
„Pred niekoľkými rokmi som založil vlastnú kapelu, zložil som pre ňu viacero skladieb, zariadil som si nahrávacie štúdio, lebo ma to bavilo. Všetko šlo ako po masle, ale zrazu nám chýbal videoklip. Nuž, neostávalo nič iné, len sa na to dať,“ vysvetľuje nám svoje začiatky zpred trinástich rokov.
„O niekoľko rokov neskôr som začal pracovať pre istú regionálnu televíziu, pripravoval program hitparáda, ale aj rôzne dokumentárne šoty. V podstate táto práca ma priviedla k tomu, že som začal pomýšľať o rozsiahlejšom a hlbšom zdokumentovaní našej histórie od prvej svetovej vojny, až po studenú vojnu. Veď podchytená je iba história z pohľadu celoslovenského, ale mnoho našich ľudí nevie čo sa dialo tu u nás na Zemplíne. Preto vzniká ten film Ozveny vojen a mal by byť o tom, čo robili naši predkovia.“
Peter Ďurišin chce týmto filmom vyslať „varovanie rovnako pred fašizmom, ako aj komunizmom, pred zlom, ktoré sa skrýva v každom národe, v každom z nás. Výnimkou nie sú ani Slováci. Chcem objasniť takzvané čierne diery našich dejín.“
Školské úlohy už má za sebou...
Začiatočnícke filmy nazval rýchlovkami, ráta ich za školské úlohy, ale začiatky sú azda všade rovnaké, preto to nevzdal.
Oslovuje popredných historikov na Slovensku, z regionálnych Juraja Žadanského, Pavla Ružana, či ďalších, ale aj z Poľska, Ukrajiny a Česka.
Navštevuje rôzne medzinárodné konferencie. Píše scenár, ktorý doteraz už má vyše 80 strán, popritom natáča a pripravuje jednotlivé diely.
„Vždy, keď si chcem overiť, či robím prácu dobre, tak určité príbehy filmu prihlásim do niektorej súťaže, kde to v podstate vyhodnotí odborná porota,“ vraví zanietene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
