Vranovčan Peter Bodor (1946) tvrdí, že Humenné ho naučilo fotografovať. Keď pred vyše 40 rokmi nastúpil do humenského stavebného podniku, musel vymeniť magnetofón za fotoaparát. Na fotografickú dráhu sa vydal pod vplyvom humenských fotografov Roberta Spielmanna a Jána Svatušku. Doteraz s radosťou spomína na spoločné fotosafari vychádzky. Absolvoval štvorročný diaľkový kurz výtvarnej fotografie. Je spoluzakladateľom fotografického klubu Reflex, ktorý pôsobí pri osvete. Inklinuje k neateliérovému portrétu a reportáži, ale aj ku krajinnému detailu. Jeho tvorba je do roku 1992 výlučne čiernobiela a i dnes tvrdí, že sa farbám ešte nenaučil. Na istú dobu sa odmlčal, na fotografiu však nezanevrel. Fotografia je dobrý koníček, hovorí.
Na fotografickú dráhu ste sa vydali pod vplyvom nestora humenskej fotografie, už nebohého Roberta Spielmanna.
Humenné ma naučilo fotiť. Povolaním som elektrotechnický inžinier. V roku 1971 som prišiel do Chemkostavu na oddelenie riadenia akosti pána staviteľa Spielmanna. Tam mal každý aparát na krku. Kto nefotil, u Spielmanna nebol človek. Vtedy som mal iného koníčka: fonoamatérstvo. Nahrával som, čo sa dalo. Chcel som si kúpiť tretí magnetofón, sporil som si naň. Tvrdil som, že fotografia je suchopárna vec, v nahrávaní a v zvuku som nachádzal to, čo ma napĺňalo. Vyhľadával som všelijaké zvuky, napríklad, keď manželka dojčila staršieho syna, priložil som mikrofón k prsníku. Ale v Humennom každý fotil. Povedali mi, kúp si aparát, film ti vyvoláme. Vyvolali jeden, druhý, a potom: reku, vyvolávaj si ich sám.
Na pána Sielmanna spomínate s úctou.
Áno. Fotosafari, prechádzky v prírode, ako sme ich volali, boli najzaujímavejšie. Chodili sme do okolitej prírody a fotografovali sme, pán Spielmann bol krajinkár. Keď zvládnete techniku a už ju máte „v rukách“, potom môžete fotiť to, čo by ste chceli. To prišlo v 76. – 77. roku. Zameral som sa na krajinný detail.
Neostalo len pri amaterizme. Absolvovali ste štvorročný diaľkový kurz fotografie.
Tu na našom piesku sme videli len po Humenné. Ale keď tu prišli profesori Šmok, Hlaváč, Noel, videli sme skutočné umenie. Tam som dostal základy, ale to, čo fotograf zo seba vydá, to kysne v jeho vnútri.
Vašou doménou je psychologický portrét.
Najlepšie sa mi robia ľudia. Nemám problém s nadväzovaním kontaktov, medzi ľuďmi sa cítim dobre. Stačí pohľad a hneď viem, či človek súhlasí s fotografovaním alebo nie a či bude vhodný objekt. Najlepšie je, keď niekoho poznáte dlho, veľa sa s ním rozprávate. Psychologické portréty robím najradšej. Mám ich ešte kopu v šuplíku. Musím ich dať dohromady, ale veľmi citlivo. Niektoré fotografie sú záležitosťou minúty, iné sa rodili dlho. Roky. Napríklad portrét jedného starého pána, skúseného baťovca, pamätníka. Poznali sme sa, veľa a často sme sa spolu rozprávali. Párkrát som ho odfotografoval, ale nebolo to ono. Vždy som mal pocit, že v tom človeku je viac, ako sa mi podarilo zachytiť. Fotografiu som urobil až po troch rokoch. Každá fotografia má svoj príbeh. Hocijakú fotografiu, na ktorú sa pozeráte, treba analyzovať. Keď sa na ňu dlho pozeráte, zistíte, že obsahuje množstvo informácií. A veľa z nej vydedukujete.
Dávate prednosť čiernobielej fotografii?
Rád fotografujem čiernobielo. Čaro komory nenahradíte. Zapackáte sa vývojkou, rozkladáte, skladáte aparatúru. Má to svoje kúzlo. Čo urobíte na film, buďte si istí, že s digitálom neurobíte. Skúsený fotograf pozná, že fotky sú síce čiernobiele, ale sú fotené digitálom. Výhoda digitálu je, že sa dá fotografia upraviť vo photoshope. Priznám sa, že na jednej fotografii som urobil taký švindeľ a jednu osobu, ktorá sa mi kompozične nehodila, som vymazal. S photoshopom sa ale veľmi nebavím. Poviem to inak. Ešte som sa farbám nenaučil. Je to ťažká vec. Mám veľa hlavne krajinárskych fotografií vo farbe a nie som s nimi spokojný. Ani ich nedávam vonku. Farebnej fotografii treba porozumieť. Nemám rád pestrosť, rozbíja obraz a neviete, na čo sa pozeráte. Farieb mám na fotografiách málo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
