Sninčanka Eva Goľová maľuje, kreslí, robí koláže, inštalácie, plastiky, dekorácie, keramiku i šperky. Píše básne. Na prvej samostatnej autorskej výstave sa predstavila v rodnom meste, v Humennom.
HUMENNÉ. Výstava je inštalovaná v priestoroch Domu kultúry pod názvom JA Eva Goľová.
„Tu sa to všetko začalo. Preto by sa tu malo začať aj to začaté, čo už dlho tlelo,“ hovorí všestranná umelkyňa, ktorá dlhé roky pôsobila ako výtvarná pedagogička. Umeleckej škole vďačí za hudobné vzdelanie v hre na akordeóne, strednej pedagogickej škole za vynikajúcu prípravu vo výchovách a vysokej za teóriu. „Je to o tvorivosti. Ak je človek otvorený a tvorivý, a ja ďakujem hore za tieto dary, treba ich dať von,“ hovorí.
Pokladá sa za človeka, ktorý vždy hovorí pravdu a nebojí sa ju obhajovať. „Práve táto úprimnosť a pravdovravnosť mi do cesty postavili niekoľko prekážok. Kráčam však ďalej. Čím väčšiu ranu dostanem, tým viac sa zocelím a vyššie dvíham nohy,“ vyznáva sa Eva Goľová.
Učí sa po celý život
Všestrannosť jej tvorby je podľa jej slov v rovnováhe. „Mám veľmi rada život a neviem, čo skôr. Vo všetkých oblastiach treba mať dlhodobé skúsenosti, aby to bolo cizelérske. Maľujem na sklo, na hodváb. Zaujíma ma aj architektúra, dizajn. Baví ma všetko. Asi by som mala byť ako korytnačka, ktorá žije tristo rokov, aby som postíhala všetky svoje túžby,“ hovorí.
„Je veľa vecí, ktoré som ešte neskúsila. Po celý život sa učíme a sprostí umrieme,“ dodáva.
Verí na anjelov
Eva Goľová v súčasnosti stavia ateliér z prírodných materiálov starou technológiou.
„Prepájam staré s novým. Treba si pamätať, odkiaľ sme vyšli. Prírodné materiály dostaneme z prírody vlastne zadarmo a zároveň tým podporíme tvorivosť,“ vysvetľuje.
Plánuje viesť kurzy maľby a kresby pre dospelých, ale aj relaxačné kurzy. Pre deti formou Montessori, pre postihnuté deti aj liečebnou formou. Pri ateliéri by mala vyrásť záhrada a slúžiť aj ako malý remeselný dvor. Do troch rokov by sa smelé plány mali naplno rozbehnúť.
V obrodnú silu slovanskej duše verí. „Mali by sme byť hrdí na to, odkiaľ pochádzame, čo sme a aké hodnoty máme okolo seba. Aby sme ich neničili,“ spresňuje.
Eva verí na anjelov, aj dvojnohých, na rozprávky, na ozdravnú silu prírody a magickú silu Slnka a hviezd. „Je krásne byť dieťaťom aj keď sme dospelí. Aj naďalej chcem byť naivným dieťaťom,“ uzatvára.
Ostaň, aká si
„Eva je človek, ktorý v máji tancuje bosý na orosenej lúke, ráno sa ide vykúpať v horskom potoku. Je človek, ktorý sa teší zo života, aj keď život nie je vždy nádherný. Ona to však jednoducho nechce vidieť. Má svoju krásnu cestičku, po bokoch sa v hustom škaredom lese môžu diať strašidelné veci. Chodníček je zelený a na jeho konci je slnko. Je solitér. Nie šedý flanel, ale originál. Človek, ktorý chce ukázať krásu, v svojom ponímaní,“ charakterizuje svoju priateľku odborná pracovníčka galerijného oddelenia sninského kaštieľa Daniela Kapráľová.
„V dielach Evy Goľovej cítiť spätosť s prírodou, svetlo, ktoré nekričí, smútok, modrú oblohu, ktorá môže byť pokojne aj morom či vodnou hladinou.
„Eva necháva diváka, aby si sám vybral. Dôležité je sa pred výtvarným dielom zastaviť, upokojiť. Eva, ostaň taká, aká si,“ odkázala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
