Mužská spevácka skupina Hačure z Ptičia v Humenskom okrese má vo svojom repertoári vianočnú Pastiersku hru. Jej prirodzenou súčasťou sú vinše, odovzdávané z generácie na generáciu. Chlapi s mocnými hlasmi však idú s dobou a „taľare“ šikovne zamenili za „evri“.
PTIČIE. Hoci skupina nesie názov Hačure, ako volajú Ptičanov ich susedia, nie všetci jej členovia sú práve odtiaľ. Dopĺňajú ich Humenčania i Udavčania. Hačurom sa nazýva mladý koník.
Pásmo vianočných vinšov a kolied zo Zemplína dramaturgicky i scenáristicky pripravila bývalá dlhoročná osvetová pracovníčka Katarína Štefániková z Humenného.
„Vinše sú staré, odovzdávané z pokolenia na pokolenie. Interpretujeme ich v sotáckom nárečí,“ hovorí organizačný vedúci skupiny Ľudovít Džubák. Hačure rozdávajú vianočnú radosť už vyše desaťročie.
Hoci sa dnes už v každom dome negazduje v pôvodnom zmysle slova, obsah vinšov ostáva stále aktuálny a platný.
„Veď kto by si neželal hojnosť, lásku, svornosť, dobrého suseda, zdravie a šťastie? My im to v hojnom množstve doprajeme,“ hovorí folklorista.
Po tom, čo si vinšovníci vypýtajú od domáci dovolenie zaspievať a zavinšovať, rozkrúti sa kolotoč prianí: žice teľo roky, koľko sce zrobili toho roku kroky. Keľo ja na jasnim nebe hvizdoch nasčitam, teľo vam do vašoho obisca požehnańa pitam, keľo je na strome ovoca i lisca, teľo vam vinšujem do vašeho obisca ščesca, keľo jest u morju pisku drobnoho, teľo vam vinšujem zdravja pevnoho. Vinšujem vam ščesce, zdrave na to bože narodzenje, žeby sce mali veľo radosti, malo banosci, na poľu urodu, u sušedov zhodu, na statku rozmnožene, na decoch pocešene, žeby buli zdrave od kosci, žili v radosci a po šmerci kráľovstvo nebeské.
Hačure majú v repertoári aj Pastiersku hru. Foto k článku: Miroslava Masicová
Nevynechajú ani figliarsku pálenku
Okrem vážnych majú Hačure v repertoári aj figliarske vinše, narážajúce sa ľudské slabosti. Vinšujem vám vinšujem, bo tu palenočku čujem. Palenočku pod lavočku, kedz mi z nej dace okoštovať, budzem vam lepši vinšovac.
Záverečný vinš Hačure prispôsobili modernej dobe. „Vymenili sme taľare za eurá. Je zaujímavé, že koruny sme vo vinši nepoužívali, rovno sme prešli na tvrdú menu,“ hovorí so smiechom Ľudovít Džubák.
A jedným dychom vinšuje všetkým našim čitateľom:
Vinšujem, vinšujem tomu domu
a u nim každomu.
Samo perši gazdoj,
že by mal stotišic evra takoj.
A veckaj gazdini,
že by še jej darila robota v kuchyni.
Že by misky, harnčky netrepala,
a lem gazdove evra rachovala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
