Kladiem ju totiž tým, na ktorých dobrej pohode mi záleží. Úprimne ma zaujíma ako sa cítia, čo prežívajú, či sú zdraví a spokojní, či je u nich všetko v poriadku.
Málokedy sa dočkám výslovne kladnej odpovede. Aj za stručným dobre, alebo môže byť, zvyčajne nasledujú tri bodky. Jasné, veď nič nie je len dobré a nič nie je len zlé. Ide o to, aké sú tie tri bodky vážne. Čo sa za nimi skrýva.
Pred Vianocami som na námestí stretla známu staršiu pani. Smútok mala napísaný na tvári.
Obligátnu otázku ani nebolo treba položiť. Pred rokom približne v tomto období stratila vnučku. Bolestné spomienky na ňu v citlivom čase rodinnej spolupatričnosti jej rušili spánok. Dievča na prahu dospelosti si vzala nevyliečiteľná choroba.
Aj keď s tým rodina „počítala“, skutočnosť ich nadlho ochromila. „Stále sme verili, že čo keď ...,“ hovorí.
Nepriazeň osudu však museli všetci „rozchodiť“, jedni skôr, iní až s odstupom času. „Tak to musí byť. Inak už nebude,“ povzdychne si.
„Mám susedu, ktorá, keď ma zbadá, stále sa pýta, ako sa mám. Na odpoveď už ale nečaká. Hneď začne o tom, čo má nové ona: čo si kúpili, čo im do domácnosti pribudlo. A nikdy nezabudne dodať, čo jej ešte chýba a čo ešte nemá a chcela by mať. Má okolo seba celú rodinu a ja si vtedy vždy pomyslím: Nič ti nechýba. Máš všetko, čo je najdôležitejšie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
