Bol rok 1944, celosvetovo sa tento rok zapísal do dejín ako mimoriadne krutý k ľudským obetiam vojny. Tragédia sa nevyhla ani obyvateľom Zemplína. Jedným z nich bol aj Alexander Moskovič (85), rodák zo Sobraniec. Keď sa ho celá tragédia dotkla, mal sotva 13 rokov.
SOBRANCE. Pochádzal z päťčlennej židovskej rodiny, ktorá si na živobytie zarábala predajom zmiešaného tovaru.
Moskovičovci spolu s ostatnými rodinami boli prevezení do tehelne na Ukrajine asi 10 km od hraníc, kde strávili približne 6 týždňov. Následne ich presunuli do dobytčích vagónov a začala sa cesta do Poľska.
Cesta nebola jednoduchá
Vozeň bol nepohodlný a šíril sa ním zápach. Keď po pár dňoch dorazili do Birkenau, dostali inštrukcie v nemčine a boli rozdelení do troch skupín. Muži, ženy a starci s deťmi.
Tretia skupina sa mala možnosť osprchovať, ako tejto skupine oznámili. No v skutočnosti boli k falošným sprchovým hlaviciam pripojené valce, naplnené plynom cyklon B. Tento plyn dokáže zabíjať v priebehu 20- 25 minút, no a v tejto prvej várke bol zabitý Alexandrov mladší brat a babička.
Alexander spolu so svojím ďalším bratom a otcom Jozefom boli v mužskej skupine a začal sa ďalší výber.
Napravo a naľavo, zatiaľ čo jedna strana znamenala život, druhá znamenala smrť. Tento výber prežili.
„Presunuli nás do baraku, kde sme sa mohli na poschodových posteliach konečne vyspať, ale už o tri dni prišiel ďalší výber,“ spomína si na kruté obdobie Alexander Moskovič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
