Dedinský život, ako si ho pamätal z detstva, zachytil insitný maliar Michal Sirik s neuveriteľným zmyslom pre detail. Zabíjačka, Vianoce, svadba, odpust či jarmok ožívajú na jeho plátnach v pestrých farbách. Symbolicky, na Nový rok podľa juliánskeho kalendára, svetlo sveta uzrela monografia o ňom. Vytiahli ju spod orechov.
HUMENNÉ. Výstavu obrazov Michala Sirika, ktoré sú výberom z monografie, sprístupnili verejnosti v priestoroch Vihorlatského múzea v kaštieli v polovici decembra.
Michal Sirik, rodák zo Sterkoviec, sa maľbe začal intenzívne venovať až po odchode do dôchodku začiatkom 80. rokov minulého storočia. „Začal maľovať preto, že cítil potrebu maľovať a mohol svojím umením spôsobiť sebe a blízkym ľuďom radosť,“ hovorí kurátorka výstavy Mária Mišková z Vihorlatského múzea.
„Maľoval obrazy, v ktorých možno čítať ako v pútavej knihe. Rozprával nám o rusínskej krajine, ľuďoch, ich tradíciách obsažne a plasticky. Spomienkami si sprítomňoval citovo dôverné a blízke miesta, staré patriarchálne časy, keď život a práca dedinského človeka prísne podliehali rytmu striedajúcich sa ročných období, ale aj mýtickej atmosfére tradičných sviatkov a slávností,“ pokračuje.
Dielo Michala Sirika patrí do sféry poetického umenia. Autor neprešiel akademickou školou a jeho svet je pôvodný.
Od začiatku si vytvoril vlastný imaginatívny, osobitý štýl. „Sirikova tvorba je charakteristickým prejavom vzácneho autentického umenia,“ dodáva.
Michal Sirik.
Knihu vytiahli spod orechov
Symbolicky, presne v deň Nového roku podľa juliánskeho kalendára, uviedli do života monografiu o osobitom insitnom maliarovi. Na svetlo sveta ju vytiahli spod orechov.
„Tak ako orechy dozrievajú a svoj chutný obsah odovzdajú, až keď spadnú na zem a rozlúskneme ich, tak aj táto kniha placho a nesmelo prichádza na svet a vydáva svedectvo o bohatom maliarovi,“ povedala Mišková.
Monografia obsahuje 85 reprodukcií najvýraznejších výtvarných diel, kunsthistorický, etnografický a biografický text v slovenskom, rusínskom a anglickom jazyku. Autorsky sa na nej podieľali Katarína Čierna, Jozef Varchol, Nadežda Varcholová a Mária Mišková. O grafický dizajn sa postaral hostovický rodák Stanislav Stankoci, rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
„Michal Sirik ako dobrý znalec miestnej ľudovej kultúry vytvoril obrazovú ságu zo života Rusínov v epických figurálnych scénach, celý dejový cyklus roka, zložený z jednotlivých epizód. Tieto epizódy na seba nadväzujú ako kaleidoskop, tvoria súvislý záznam, ktorý obsahuje umelcove najlepšie skúsenosti. Každý obraz je akýmsi zastavením v prúde života,“ napísala Katarína Čierna zo Slovenskej národnej galérie (SNG), kurátorka zbierok insitného umenia.
Podľa Jozefa Varchola, etnografa z Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Sirikove diela sú nielen prínosom do slovenského insitného umenia, ale i rozsiahlym etnografickým materiálom.
Kniha aj výstava poputujú v letných mesiacoch do Galérie insitného umenia SNG do Pezinka.
Monografia. Slávnostne ju uviedli do života Mária Mišková (vľavo) a Ivana Strakošová, zástupkyňa riaditeľa Vihorlatského múzea.
Manželka Alžbeta: Všade boli porozkladané farby
Alžbeta Siriková prežila s manželom Michalom 42 spoločných rokov.
„Mal pokojnú povahu. Bol láskavý, vážil si ľudí. Nerád rozprával, i ja som málovravná. Vždy viac robil, ako rozprával. Nerád bol v centre pozornosti, kontaktu s médiami sa vyhýbal,“ spomína.
„Maľoval v kuchyni. Zvykla som si, že všade boli porozkladané farby,“ hovorí. Tiež kreslila, ale len pastelkami. Občas mu aj poradila.
„Keď manžel maľoval Vianoce, radila som mu a hovorila ako to vyzeralo u nás. V obrazoch sú aj moje spomienky,“ hovorí pani Alžbeta, rodáčka z Varhaňoviec v Prešovskom okrese.
„Teší ma, že si ho ľudia vážia. Že niečo také vytvoril,“ dodáva.
Vianoce. Foto k článku: Jana Otriová
Syn Miroslav: Som na otca hrdý
„Už len to, že som si uvedomil, kto ma vychovával, bolo zvláštne,“ hovorí Miroslav Sirik, pracovník Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
„Otec je maliar, ktorý sa prejavil, keď som bol už dospelý človek. Tým, že som vyštudoval strednú umeleckú priemyslovku, pozeral som sa na jeho obrázky trochu s nadhľadom. Spočiatku som jeho veciam ani veľmi nedôveroval, orientoval som sa iným, moderným smerom. Máločo mi to hovorilo,“ spomína.
„Až po čase, keď vzniklo viac a kvalitnejších vecí, vnímal som ich s väčšou vážnosťou. Viac ma to začalo brať,“ zdôrazňuje.
„Otec od začiatku spolupracoval s doktorom Byckom. On bol jeho mentorom a kurátorom, uňho hľadal radu. Som na otca hrdý,“ hovorí Miroslav.
Myšlienka vydať o Michalovi Sirikovi monografiu sa zrodila pred tromi rokmi na poslednej rozlúčke s autorom. „Veľmi ma teší, že vyšla. Veľmi si to vážim.“
Insitný maliar Michal Sirik
Narodil sa 29. 8. 1925 v obci Sterkovce (dnešná časť obce Čabalovce v okrese Medzilaborce), kde prežil detstvo aj mladosť. Po príchode Červenej armády na naše územie (1944) dobrovoľne vstúpil do radov 1. československého armádneho zboru. V roku 1947 po opcii do ZSSR sa usídlil v ukrajinskej obci Kvasyliv.V roku 1955 sa presťahoval do Užhorodu, kde pracoval ako vodič v Zakarpatskom štátnom ukrajinskom divadle.
Do rodného kraja sa vrátil v roku 1966. Od roku 1967 pracoval ako stolár - čalúnnik v podniku Drevovýroba Medzilaborce, kde zotrval až do dôchodku v roku 1985.
Maľbe sa začal intenzívne venovať v roku 1983 po odchode do dôchodku. Výtvarná tvorba sa stala dôležitou súčasťou jeho života. Zúčastňoval sa súťaží, absolvoval kolektívne i autorské výstavy, získal mnohé ocenenia.
Pri životnom jubileu 75 rokov mu Národné osvetové centrum v Bratislave udelilo Medailu Daniela Gabriela Licharda za celoživotnú tvorbu.
Zomrel 15. 12. 2012 v Medzilaborciach.
mm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
