Zatvorený zimný štadión v Humennom spôsobuje vrásky hokejovým fanúšikom, ale aj rekreačným korčuliarom. Tí ale nie sú celkom stratení. Minulú sobotu im prialo počasie a tak si romantiku na zamrznutom Laborci užívalo niekoľko stoviek ľudí.
HUMENNÉ. Chlapi si vyznačili ihrisko a zohrali niekoľko takmer regulérnych zápasov, deti sa korčuľovali, niektorí hladinu rieky poňali ako korčuliarsku dráhu a najazdili sem a tam aj niekoľko kilometrov, nechýbali sane a dokonca ani stolička ako pomôcka pre malú začínajúcu krasokorčuliarku.
Život sa v sobotu popoludní presunul zo zvyšku sídliska práve do rekreačnej zóny, ktorá si minulé leto veľa pozornosti domácich neužila.
Január bol čo do návštevnosti určite úspešnejší. Bol to deň ako vystrihnutý z katalógu. Teplomer ukazoval šesť stupňov pod nulou, v noci poriadne primrzlo a nebolo to po prvýkrát.
Noci z piatka na sobotu predchádzalo už niekoľko rovnako mrazivých. Ideálne podmienky vybehnúť na Laborec potešili malých i veľkých. Niektorí nepotrebovali ani korčule.
Vanesska sa učí korčuľovať
Na ľade je po druhýkrát a už jej to celkom ide. Spoločnosť jej robila mama, ktorá si tiež s radosťou obula korčule a starí rodičia.
„Chcela si to veľmi skúsiť, tak sme jej zohnali korčule a teraz by si ich najradšej ani nevyzula,“ hovorí dedko a potmehúdsky sa usmieva, že po kom to dieťa asi je.
„Aj my sme boli takí. Celé detstvo som prežil na rybníku neďaleko nášho rodičovského domu v Dlhom nad Cirochou. Bolo nám jedno, aká je zima, hlavne že mrzlo, celý deň nás rodičia nevideli. Od rána do večera sme hrávali hokej,“ spomína.
Aj dcéra Lucia kedysi, v mladšom veku, našla zaľúbenie v korčuľovaní, ale ako šiel život, chýbali čas i chuť. Až teraz, s malou Vanesskou mamina znova prevetrala korčule.
„V tento chvíli nám vôbec nevadí, že nemáme zimný štadión, aj keby bol otvorený, prišli by sme tu. Dni, keď sa tu dá korčuľovať, môžeme spočítať na jednej ruke. Snažíme sa to využiť, kým sa dá,“ zhodujú sa.
Len tak rekreačne
Partia mladých mužov si k športovaniu zapla aj autorádio. Hudba hrala, januárové slnko svietilo. Pohoda.
„Bol to taký spontánny nápad. Vstal som, pozrel von, obtelefonoval pár kamarátov a sme tu,“ povedal 19-ročný Humenčan Martin.
Na brehu sa prezúva už na prvý pohľad aktívny senior. 73- ročný pán Milan vraj nevynechá žiadnu príležitosť zašportovať si v rámci svojich možností. Najradšej pod holým nebom. Na Laborci je tejto zimy po tretíkrát.
„Len si tak pokorčuľujem sem a tam, vychutnám si prírodu, ľudí. Pripomína mi to obdobie z konca minulého storočia, znie to ako veľmi dávno, ale pred takými tridsiatimi rokmi, keď som tu chodieval s deťmi, vyzeralo to tiež takto. Jedno veľké mravenisko. Ibaže to boli iné zimy a korčuľovať na Laborci sa dalo aj dva mesiace. Teraz to rátame na dni, preto nechcem žiaden premeškať, lebo nikdy neviem, či bude ešte aj ďalší,“ hovorí a na hlavu si nasadzuje retro prilbu.
„Pozrite sa, žiaden z tých chlapcov nemá prilbu a pritom je to také nebezpečné. Stačí jeden nevinný pád a následky môžu byť naozaj vážne. Ja neriskujem,“ zdôraznil Milan a uprel zrak na skupinku ľudí, ktorá obkolesila muža ležiaceho na ľade. Spadol pri hre s dieťaťom a chvíľu trvalo, kým sa jeho priatelia ubezpečili, že je v poriadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
