Pavol narukoval do Humenného ešte za bývalej republiky. Založil si tu rodinu a mesto sa mu na dlhé roky stalo domovom. Ale aj peklom zároveň, keď ho nevydarené manželstvo pripravilo o pohodu a šťastie a posotilo ho k alkoholu a drogám.
Odtiaľ bol už len krôčik k strate práce a strechy nad hlavou. Padol na úplné dno, ale podarilo sa mu z neho odraziť. Úspešne abstinuje už desiaty rok.
Keď Pavol (meno je zmenené) prišiel do Humenného po prvýkrát ako vojak pred vyše tridsiatimi rokmi, netušil, že v týchto končinách vtedy ešte spoločnej republiky zostane. „Oženil som sa tu,“ hovorí.
Trojuholník
Už od začiatku bolo jasné, že spolužitie mladých manželov bude narúšať svokra.
„Do manželstva som vstupoval so všetkou vážnosťou, naplno. Že sa budem starať o rodinu, o deti, že budú pre mňa všetkým. Vždy na prvom mieste. Všetko som pre to robil. Veľmi skoro som však pochopil, že u mojej manželky je na prvom mieste jej mama. Bol som pristaš, piate koleso na voze. Dávali mi to pocítiť,“ hovorí.
Hádky a nezhody pribúdali.
„Nikdy som v ničom nemal pravdu. Pre pokoj v rodine som sa musel dokonca ospravedlňovať, aj keď som bol v práve. Nemal som sa komu vyžalovať, s kým sa poradiť. Všetko som v sebe dusil. A to ma ničilo. Plakával som doma, uzatváral sa do seba, bol som nervózny. Stával sa zo mňa iný človek,“ pokračuje Pavol v rozprávaní.
Najviac bolela strata detí
Po rokoch trápenia sa jedného dňa Pavol rozhodol. „Povedal som si dosť! Do päťlitrového pohára šesť litrov nenaleješ. Deti už boli veľké. Požiadal som o rozvod. Po dvadsiatich štyroch rokoch,“ hovorí.
Pokoj ale nenastal. V spoločnom byte pokračovali prieky, naschvály, huckanie detí. Do hry vstúpil iný muž.
„Našli mi garsónku. Bol to špinavý ťah. Mali to vymyslené tak, že garsónku prerobím a potom ma z nej aj tak vyhodia, lebo tam príde bývať majiteľova dcéra. Už som nevládal. Zrútil som sa. Všetko som nechal. Začal som sa opíjať,“ spomína.
Zo všetkého najťažšie znášal stratu detí. „O manželku mi nešlo. Uľavilo sa mi, že sme sa rozviedli. Bolelo ma, že som prišiel o deti. Aj ony videli vinu len vo mne,“ hovorí.
V lese
Pavol sa ocitol na ulici. Prišiel o prácu, ostal len na podpore. Tri mesiace chodil po stanici, po parku, po bytovkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.