HUMENNÉ. Zápasom Obchodnej akadémie a Amadeus clubu (7:4) sa skončil štrnásty druholigový ročník Mestskej futsalovej ligy (MFL) v Humennom.
V skupinke hráčov v zelených dresoch schádzal z palubovky muž v zrelom športovom veku. Pavol Micikáš, futbalovej verejnosti v Humennom a okolí dostatočne známa osobnosť, bol najstarším aktívnym hráčom tohto ročníka MFL.
Najstarší vs. najmladší – rozdiel 37 rokov
„Pali, čo povieš, spokojný?“
„Spokojný som hlavne s tým, že je koniec zápasu a priznávam bez mučenia, že aj koniec súťaže. Dalo mi to riadne zabrať. Lopta je z roka na rok ťažšia, ihrisko väčšie a súperi akísi vymladnutí...“
Na začiatku ešte nehral. Amadeus je známy tým, že nikdy nemá v zostave prebytok hráčov. Skôr naopak, nemá ani poriadne kto striedať. Často sa preto stáva, že ich súperi ubehajú. Aj v tomto ostatnom stretnutí tomu tak bolo. Amadeus hrá rozumný, nenáhlivý futsal, so žiadnym protivníkom sa nepúšťa do bežeckých pretekov. Vie dobre, že by to nezvládol. Aj preto si hru organizuje na racionálnom základe, na istote prihrávok, kombinácii a streľbe hoci aj z väčších vzdialeností, na častom striedaní hráčov.
Spolu s Pavlom Micikášom sme počítali. On behal v hale v predvečer svojich 53. narodenín. Najmladší študenti z obchodnej akadémie na ihrisku mali sotva šestnásť.
„Rozdiel 37 rokov, Pali,“ pripomíname.
„Tak vidíš! A s týmito 'špuntami' si máš v hre poradiť. Nohy už na nich nestačia, musím viac používať hlavu. Ale šikovní sú, futsal vedia hrať, nielenže nás ubehali, ale už si vedia aj pekne prihrať, vystreliť. Musím ich pochváliť, aj ich trénera Poláka.“
Od mladosti priateľ futbalovej hry
Prenesieme reč do minulosti. MFL sa počíta od prvého ročníka na prelome rokov 2002/2003, keď nad súťažou prevzalo patronát mesto Humenné.
„Hral som od prvého ročníka. Keď roky pribúdali, dal som si aj pauzu. Vlastne, bolo to ináč. Každým rokom ma niekto z priateľov presviedčal, aby som si išiel zahrať. Ale párkrát som sa vyhovoril. Nerátam to, nezapisujem si, ale na desiatich ročníkoch, ešte na gymnáziu, v telocvični základnej školy na sídlisku Pod Sokolejom i tu, v mestskej hale, som hrával. Pravda, predtým sa organizovali súťaže v halovom futbale na malé brány. Bolo ich tiež aspoň 10 – 15 ročníkov. Takže tohto roku som tým pádom hral už zhruba dvadsiaty ročník. Sám som prekvapený. A ešte dodávam, že som vystriedal viaceré kluby.“
Lenže to nie je len tak, že za tebou niekto z priateľov príde a povie: Poď kopať do futsalky, hráme prvú, či druhú ligu. Veď čo! Hrať futsal, vlastne poriadne na palubovke zaberať, nemôže len tak hocikto. Na to treba mať predpoklady. Mať kondíciu, ovládať dobre loptu, vnímať pohyb spoluhráčov i súperov, presne prihrať, vystreliť, ovládať pravidlá.
„Nikdy som s tým nemal problémy. Za loptou behám od mladosti. Už ako žiačika ma trénoval známy tréner Teiner, v dorasteneckom veku som sa pripravoval s Tatranom Prešov, kde som chodil na strednú školu. Aj počas vysokoškolského štúdia som bol vo futbale aktívny. Školu som reprezentoval na turnajoch a štátnych univerziádach. Až po vojenčine sa mi za trénerov Piriča a Balažoviča podarilo hrať aj za humenský Chemlon. Boli sme dobrá partia hráčov, spomeniem aspoň M. Kovaľa, M. Labuna, Balaščika, či Jela.“
V krajských i horských ligách
Väčšina hráčov, keď skončia pôsobenie v celoštátnej súťaži, si ešte nájde miesto na doslúženie v nižšej regionálnej lige. Pavol Micikáš nebol výnimka. Do štyridsiatky hrával krajskú súťaž za Jasenov, potom odišiel na hosťovanie do Modry nad Cirochou a odtiaľ späť do Jasenova.
Keď si už myslel, že je čas zavesiť kopačky na klinec, zaklopal mu na dvere Rišo Karabín a presvedčil ho, aby podporil svojimi skúsenosťami novozrodený oddiel futbalu v Chlmci. Nevedel povedať priateľovi, že nie, a tak behal po oblastných ihriskách v III. triede.
„Tak, a to bol koniec kariéry na trávnikoch?“
„Ani náhodou. Ešte som si zahral za Vyšnú Sitnicu a Rokytov, ba polovicu minulej sezóny som znova kopal za Jasenov v piatej lige.“
Futbalový nezmar Pavol Micikáš vôbec nie je na futbalových trávnikoch v našich končinách nejakou vzácnosťou. Aktívne hrajú aj starší od neho.
„Keď som hral v II. alebo III. triede, už skoro ako 50-ročnému mi niektorí povedali – skoč po loptu, chlapče!“
V telocvičniach to dunelo ako z kanónov
V minulosti bývalo v meste dobrým zvykom, že sa dala dokopy skupina chlapov rôzneho veku a chodilo sa v zime – nezime do telocvične. Lekári hrali na Pugačevke, stavbári na SOU stavebnom, muži z Chemlonu na Duchnovičke, ďalší na strednej ekonomickej, na Dargovských hrdinoch, Laboreckej. V skupinke bol garant, ten zodpovedal za poriadok a disciplínu, ale telocvične boli večermi počas týždňa a prakticky cez celý víkend k dispozícii pre verejnosť. Dnes už nie sú.
„Pali, s ktorou partiou si chodil do telocvične?“
„S viacerými a do rôznych telocviční. Najprv sme hrali len výber proti výberu. Zunovalo sa nám hrať tí istí, potom prišiel niekto s nápadom, že halový futbal má mať svoje majstrovstvá. Tak sa stalo. Už si nepamätám, kedy bol prvý ročník, ale viem, že sme turnaj vyhrali. A potom ešte viackrát.“
Už sa iba žiada dodať, že najprv sa hrala súťaž v halovom futbale na malé, neskôr na veľké bránky a že finále 1. ročníka bolo v bývalých priestoroch malej telocvične SEŠ Humenné na Švermovej ulici v Humennom. Pali Micikáš túto informáciu potvrdil a aj sa jej potešil.
Z HISTÓRIE
Body – body víťazom okresného finále
Koncom februára (1991) sa v Humennom uskutočnilo okresné kolo v sálovom futbale, do ktorého sa zapojilo osem mužstiev.
Turnaj bez straty bodu vyhralo mužstvo Body – body Humenné v zložení: J. Varchola, J. Matta, M. Korej, M. Macko, M. Michalco, D. Bachura, P. Micikáš a L. Kuruc.
Poradie na ďalších miestach: 2. Pepsi cola Humenné, 3. Roveň Zboj, 4. FC Devils Ladičkovce, 5. Angels Humenné, 6. Veterán Uličské Krivé, 7. Slovan 91 Humenné, 8. Gambrinus Humenné.
Najlepší strelci: M. Macko (Body – body) a R. Barník (Pepsi cola), obaja s jedenástimi gólmi.
Víťaz Body – body postúpil na krajské kolo do Košíc.
Zdroj: Podvihorlatské noviny, 6. marec 1991
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
