Pisanki, pečený piškótový baranček i mnohé háčkované ozdoby sú populárne.
TREBIŠOV. V trebišovskom múzeu už desiatky rokov pravidelne pred Veľkou nocou pripravujú výstavu kraslíc.
Vždy sú tu prezentovaní tvorcovia týchto originálov, elegantne upravených a nakreslených, takzvaných pisaniek.
Cibuľa, voda, cvikla
Seniori si pamätajú časy, keď sa najmä na zemplínskom vidieku tento názov používal na pomenovanie maľovaných vaječných škrupín, slovom vyfúknutých vajec, symbolov Veľkej noci, ktoré v tom čase ešte tak ako dnes kreatívne nezdobili.
Prevažne ich máčali v odvare z cibule, ktorá sfarbila škrupiny do hnedasta, alebo ich vykúpali vo vode, kde predtým uvarili cviklu.
Beáta Jožiová sa tvorbou kraslíc zaoberá už 16 rokov.
„Inšpirovala ma moja susedka, pani Mária Bérešová, ktorá má veľmi peknú prácu. Zároveň sa stala aj mojou učiteľkou, za čo som jej vďačná,“ hovorí Jožiová.
A na tomto príklade vidieť, ako sa toto doslova tradičné umenie odovzdáva z pokolenia na pokolenie.
„Základy mám teda od susedy, ale v podstate som samouk a vyznávam rôzne formy zdobenia. Ba ich aj zdokonaľujem.“
Jemná madeira uchváti diváka
Pani Beáta je jednou z tých žien, ktoré patria medzi pravidelných vystavovateľov svojich ručných prác nielen v trebišovskom, ale aj michalovskom a humenskom múzeu. Obdivuje voskovú techniku, ktorú aj sama používa, spod jej rúk vychádzajú kraslice zdobené aj jemnou madeirovou technikou, čiže dierkované vzory.
V okolí Trebišova bola kedysi najviac rozšírená batika. Dominovali prírodné farbivá, teda vývar z cvikly a cibule.
A na bielenie sa dokonca používala kyslá kapusta. V zbierke pani Beáty sú veľmi pekné aj cibuľou farbené pisanky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
