Mapujú blesky medzi oblakmi, ale aj medzi oblakmi a zemou. Vtedy, keď vyhlásia hydroštart.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
TREBIŠOV - MILHOSTOV. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) už tradične usporadúva Deň otvorených dverí pre širokú verejnosť.
Mesiac marec je totiž významný aj pre Svetový meteorologický deň a rovnako aj pre Svetový deň vody. Oba tieto sviatky pripadajú na mesiac, kedy u nás nastupuje meteorologická aj astronomická jar.
Ukazuje sa, že je to dobrá myšlienka. Zvedavci prichádzajú a kladú otázky, na ktoré nenájdu odpovede ani na internete. Povedzme, prečo sú meteorologické stanice akurát tam, kde sú momentálne umiestnené a nie napríklad vo vinohradníckych oblastiach alebo v centre Východoslovenskej nížiny.
“Stanice vznikli v druhej polovici minulého storočia a to väčšinou pri letiskách,“ odpovedal Michal Lőrinc, technik pre meranie a klimatológiu na stanici v Milhostove, ktorá mala dvere otvorené v sobotu.
„Naša vznikla v roku 1961, pričom na Slovensku je profesionálnych staníc dvadsaťšesť,“ dodal.
Prezradil, že on tu pracuje už 14 rokov.
Aj keď je pravda, že všetky údaje, ktoré každú hodinu odosielajú do centrály, namerajú prístroje samé automaticky, technici musia ich aj fyzicky kontrolovať.
Minimálne trikrát denne prechádzajú lávkou ponad Trnávku a kontrolujú nielen údaje na meračoch, ale aj či je všetko v náležitom poriadku.
„Stalo sa, že počas príjemnej letnej noci nám na prístrojoch zrazu vyskočila mínusová teplota. Idem preveriť fyzicky, čo sa deje a neprestanem sa čudovať - cez oplotenie sa dostal jeden túlavý pes a prehryzol kábel k prístrojom,“ spomína si s úsmevom na nepríjemnú situáciu Michal Lőrinc.
Areál s meracími zariadeniami je na protiľahlej strane Trnávky.
Netypické umiestnenie
Meteorologická stanica v Milhostove má pomerne netypické umiestnenie. Okrem toho, že je v rámci Slovenska najnižšie osadená, iba 105 metrov nad morom, budova je na jednej strane Trnávky a oplotený areál s meračmi je na protiľahlom brehu spojený mostom ponad rieku.
Pri vysokých stavoch vody alebo hroziacich záplavách prichádzalo občas i k prekérnym situáciam.
V roku 2010, keď vodohospodári boli nútení kvôli ochrane mesta Trebišova i mestskej časti Milhostov pretrhnúť hrádzu na opačnom brehu, vtedy to zasiahlo aj areál s meračmi a všetky prírostroje boli pod vodou.
Ale to sú výnimočné situácie, ktoré sa nezvyknú opakovať.
“Ak je vyhlásený najvyšší stupeň povodňovej aktivity, týka sa to aj nás. My ho nazývame hydroštart a vtedy sme aj povinne súčinní so všetkými zložkami, ktorých sa to týka,“ objasnil Michal Lőrinc povinnosti počas hroziacich povodní.
Okrem týchto profesionálnych staníc, ktoré sú zabezpečené aj prítomnosťou zamestnancov, sú po Slovensku rozmiestnené aj dobrovoľnícke automatické meteorologické stanice.
Medzi otázkami, ktoré v sobotu kládli návštevníci profesionálom o meraní sily a rýchlosti vetra, teploty ovzdušia, pôdy, rosného bodu, slnečného svitu, boli napríklad aj také vtipné ako v zime merajú zrážky, keď sneh poletuje, či iné podobného charakteru.
Na všetko však mali jasné odpovede. Najvyššia tu nameraná teplota v roku 2007 bola 38,2 °C a najnižšiu -29,1 °C teplomery zaznamenali 13. januára 1987.
Zaujímavosťou je prístroj Safir, ktorý je umiestnený na vrchole budovy stanice. V okruhu 200 kilometrov meria blesky medzi oblakmi, aj medzi zemou a oblakmi.
Safir je jeden iba z troch prístrojov na Slovensku a zachytené údaje odosiela rovno do bratislavskej centrály.
Michal Lőrinc vysvetľuje ako fungujú meracie prístroje. Foto k článku: Magda Haburová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
