Začínali od nuly, ale prvý nový stroj kúpili až po jedenástich rokoch. Syn sa poľnohospodárstvu upísal navždy, vyštudoval aj vysokú školu. Rok roku sa nepodobá.
KUZMICE. Zmeny vo vlastníckych vzťahoch, v štruktúre ekonomiky a hospodárení na pôde po nežnej zasiahli mnohé rodiny. Navyše málokto sa dokázal zorientovať, či odhadnúť, ktorým smerom sa vydať. Agrokomplex prešiel doslova úplným prerodom.
Po zásahoch do potravinárskeho priemyslu, keď padli „bašty“ ako bol potravinársky kombinát, frucona, pivovar, mliekarne, veľkopekárne, ale i v gazdovaní na pôde, nastali úplne iné „maniere“, po ktorých zostalo veľa ľudí bez práce.
Najmä na Východoslovenskej nížine, ktorej sa po Žitnom ostrove právom pripisoval význam druhej obilnice Slovenska.
Rodina Ľubice a Andreja Takáčovcov z Kuzmíc, prežívala podobnú dilemu. Obidvaja boli zamestnaní na miestnom JRD.
Rozhodli sa preto zúročiť nadobudnuté skúsenosti a začať podnikať na pôde. Andrej mal skúsenosti v mechanizácii a energetike.
Pani Ľubica ekonomické schopnosti. Slovom, ona sa rozumela ekonomike a manažovaniu firmy, on zase bol hybný ťahúň pri mechanizácii a strojoch. Obaja dali vynikajúce základy pre vznik rodinnej firmy farmárskeho typu.
Navyše Ľubica mala dobrý vzor už z domu, lebo jej otec, poľnohospodársky inžinier, predseda JRD, občas preniesol svoje starosti aj do vlastnej rodiny, pričom sa dievča mnohému priučilo.
Začínali doslova od nuly, ale predovšetkým na starých strojoch v mechanizácii.
„Až po jedenástich rokoch sme zakúpili prvý nový poľnohospodársky stroj. Odvtedy užívame už iba vlastné stroje. Nové sú výkonnejšie a menej prácne, takže naši chlapi z rodiny dokážu ich po celý rok obslúžiť sami, ba v prípade potreby vieme pomôcť službami aj iným farmárom,“ keď spomína Ľubica Takáčová chlapov z rodiny, má na mysli nielen manžela Andreja, ale aj syna Ľuboša.
Ľuboš Takáč je do tretice ďalší člen tejto rodinnej firmy, ktorého práca na pôde uchvátila natoľko, že vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a preto ho aj mama a otec považujú za pokračovateľa rodinnej farmy.
Výdatná pomocníčka v rodinnej firme je i dcéra Andrea, avšak ostáva v pozadí. Najradšej vytvára pohodlie a zabezpečuje istý servis plne vyťaženým ostatným trom ľuďom, ktorí sú v podstate väčšinu dňa na poliach.
Zapája sa už od trinástich rokov.
Ručia celým majetkom
„Gazdujeme na 265 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Časť máme vo vlastníctve, ale aj v prenájme od iných vlastníkov. Zameriavame sa na rastlinnú výrobu, z obilnín snažíme sa pestovať potravinársku pšenicu, ďalej olejniny a strukoviny. Až po dlhom čase sme sa dopracovali k výstavbe vlastnej haly, ktorá slúži hlavne na uskladnenie úrody. Človek je po celý rok v napätí, aký bude ročník. Farmár nikdy nemá na ružiach ustlané. Vravím, že všetko je v rukách božích. Ja a moja rodina ručíme nielen celým majetkom za výsledok hospodárenia, ale aj krkom. Veď predstavte si, keď nám tu celé leto nezaprší, ale my máme zainvestované do pôdy. Všetko musíme v priebehu roka financovať a riešiť denno-denne nové úlohy. Je to neustály kolotoč,“ vyznáva sa v krátkosti manažérka a hospodárka firmy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
