Výskum vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny ukončili členovia Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy v roku 2010. Určili dvesto lokalít v šiestich okresoch severovýchodnej časti Slovenska.
HORNÝ ZEMPLÍN. Lokalizáciou a obnovou vojnových cintorínov z prvej veľkej vojny sa členovia združenia Beskydy zaoberajú už viac ako desať rokov.
Výskum sa im podarilo ukončiť pred šiestimi rokmi. Identifikovali 200 lokalít.
„Nehovoríme o takých miestach, aké si bežný človek pod pojmom cintorín predstavuje. Často je to napríklad skupina troch hrobov v rámci civilného cintorína. Väčších cintorínov narátame stovku,“ hovorí historik Martin Drobňák.
Cintorín v Zbudskej Belej ostáva skrytý
Lokality, ktoré majú archívne podchytené, ale ešte ich fyzicky nenašli, je podľa neho necelá desiatka.
„Napríklad cintorín v Giraltovciach sa nachádza na mieste civilného cintorína. Nevieme, v ktorej časti sa presne nachádzal, vieme len, že existoval,“ dopĺňa Radoslav Turik.
Jediný zatiaľ neobjavený ostáva cintorín v Zbudskej Belej. „Ide o cintorín Zbudská Belá III. Vieme, že pravdepodobne ide o cintorín vo Valentovciach. Je to lesný cintorín mimo obce,“ dodáva Turik.
Druhým problémom je podľa Drobňáka skutočnosť, že miestni ľudia im hlásia nálezy masových šácht a cintorínov, ktoré historici v archívoch nemajú zaznamenané.
„Aj keď neexistuje relevantný dokument, neznamená to, že cintorín tam nie je. Nevieme to však overiť a preukázať archívnymi dokumentmi,“ hovorí.
Podľa Turika sa taká skutočnosť v praxi nedá overiť. „Podujať sa na boj so štátnymi orgánmi a urobiť archeologický výskum je behom na dlhé trate. Môžeme predpokladať, že ide o vojnový hrob, nemôžeme ho ale narušiť,“ zdôrazňuje.
Presné počty sa nedajú zistiť
Rovnako problematické je určiť presný počet padlých a pochovaných vojakov.
Podľa historikov sú známe prípady, kedy napríklad talianski zajatci išli v rojnici po lesoch nad dedinou, kde prebiehali kruté boje, a do prútených košov zbierali pozostatky padlých vojakov.
Zozbierané kosti sa potom uložili do masového hrobu. Pochovávanie do truhiel s duchovným vytesnil narastajúci počet padlých a postup frontu.
„Vieme, že slovenskí vojaci bojovali na našom území vo Veľkej Poľane. Bratislavský a trenčiansky pluk sa pohyboval nad Hostovicami. Podarilo sa nám dopátrať, že na tri – štyri dni sa na bojových poliach nášho regiónu objavila jednotka s vojakmi z územia dnešného Slovenska. Slovenských vojakov na našom území z priamej bojovej činnosti veľa pochovaných nie je. Ale napríklad v okrese Sanok sú dediny, nad ktorými zahynuli stovky vojakov zo 67. pluku,“ dodáva Turik.
Neznámi
Vojaci rakúsko–uhorskej armády nosili v špeciálnom vrecku nohavíc puzdierko s papierikom s osobnými údajmi. Identifikačné známky mali v prvej svetovej vojne len nemeckí vojaci.
„Išlo o pliešok v tvare elipsy. Polovica sa dala odlomiť, druhá ostávala pri tele padlého vojaka, “ dodal Turik.
Ruskí vojaci zvykli do prázdnej nábojnice vkladať mŕtvemu papierik s identifikačnými znakmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
