Viera Rosová (1951) je známa humenská maliarka. Na bratislavskej “šupke” študovala keramiku, dlhé roky pracovala ako výtvarníčka v Chemlone. Venuje sa výtvarnej tvorbe: akvarelu, pastelu, ale najviac olejomaľbe s abstraktnými námetmi. Pravidelne sa zúčastňuje na regionálnych a celoslovenských výstavách.
Vystavuje aj samostatne, naposledy v írskom meste Cork a aktuálne v Snine. Aktívne pracuje v občianskom združení Podvihorlatská paleta.
Ste rodená Michalovčanka. Kedy ste sa presťahovali do Humenného?
Keď som mala sedemnásť, rodičia sa presťahovali do Humenného. Študovala som vtedy v Bratislave. Celá naša veľká rodina z maminej strany býva v okolí Michaloviec, otcovi príbuzní žijú v okolí Sabinova a Prešova.
Na Strednej umelecko-priemyslenej škole v Bratislave ste študovali keramiku.
Vtedy bola na Slovensku len jediná taká škola. V tom čase sa staval keramický závod v Michalovciach, preto som si vybrala tento odbor. Po škole však pre mňa ako výtvarníčku miesto nemali, hoci aj dlaždice a keramické obkladačky potrebovali dizajnérku.
Pracovali ste s hlinou aj doma?
Skúšala som vyrábať keramiku doma, ale v podmienkach bytu to jednoducho nie je možné. Hlavne vypaľovanie bolo finančne veľmi náročné. Párkrát som zašla do Pozdišoviec dať si niečo vypáliť. Tam vyrábali tradičnú ľudovú keramiku. Vyrábala som rôzne plastiky, okrajovo som sa venovala aj úžitkovej keramike. Dnes si modelovanie vynahrádzam a užívam s osemročnou vnučkou. Dostať keramickú hmotu, ktorá sa nemusí vypaľovať. Podobá sa na hlinu a veľmi dobre sa s ňou pracuje, jednoducho stvrdne na vzduchu. Vnučka je veľmi šikovná, tvorivá, vnímavá, vydrží kresliť celé hodiny. Navzájom sa inšpirujeme.
Kde ste po škole pracovali?
Hneď po škole som ostala v Bratislave pracovať v Archeologickom múzeu. Práca bola veľmi zaujímavá, ale slabo platená a v cudzom meste ďaleko od rodiny sa z nej nedalo vyžiť. Väčšina príjmu išla na podnájom. Vyskúšala som si tiež prácu vo výstavníctve. Neskôr som sa vrátila domov a zakotvila v národnom podniku Chemlon na propagačnom oddelení. V tom čase tam pracoval akademický maliar Milan Mihaľko. Veľa sme sa spolu rozprávali o umení. Veľa ma naučil. Ukázal mi základy akvarelu. Bol dobrým kolegom.
Čo ste mali na starosti?
Maľovala som pútače, plagáty, propagačné nápisy. Od kolegyne som sa naučila písmomaliarstvo. Dnes už tento voľakedy samostatný odbor zanikol. Dnes si každý myslí, že zvládne grafiku na počítači. Komu chýbajú základy, nerobí to správne. Zabezpečovali sme výzdobu na sviatky, na 1. máj, venovali sme sa aj reklame. Robili sme dizajnérske a dekoratérske práce na výstavách firemných výrobkov v Inchebe. Absolvovali sme tri-štyri výstavy ročne. Robili sme tiež drobné grafické návrhy na odznaky, nálepky, tašky, na novoročenky. Práce bolo dosť. Podnik venoval propagácii veľkú pozornosť.
Čo ste robili najradšej?
Ilustrácie do podnikového časopisu, do spravodajcu ROH, do kroniky. Všetky tie práce, kde sa vyžadovali okrem textu aj kresby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
